Pravá láska


Čo je to pravá láska. Láska bez vypočítavosti a sebectva, láska, ktorá je v našom vnútri. Sme vtelením lásky. Každý duch pochádza od Boha a Boh je láska. Preto je aj náš duch láska a je dokonalý. V láske je pravda. Nie v pozemskom rozume. Preto, ak sa nevieme rozhodnúť, rozhodujme sa srdcom a nie hlavou a vtedy to bude správne rozhodnutie. V láske je pravda, ale ako túto pravdu dosiahnuť, ak máme „zatvrdnuté“ srdce? Človek je bytosť zložená z ducha, duše a tela (okrem ďalších ochranných obalov a duchovných orgánov). Duch je dokonalý, on je láska, on je iskra z Boha v našom vnútri. To je naše vnútorné svetlo, ktoré musíme rozsvietiť. Duša nie je dokonalá. Duša sa vyvíja, naberá skúsenosti, duša bolí pri utrpení a tak sa lieči. Často vravíme, že nás bolí duša. Preto bolí, pretože sme sa nenaučili správne žiť podľa vzoru ducha – lásky. Duch nechce, aby človek robil to alebo to. Duch, ktorého rady nepočujeme pri vedomí, pretože nám v tom bráni veľký hrmot myšlienok, našepkáva nám aspoň v našich snoch a v meditácii. Čiže vtedy, keď sú fyzické orgány vypnuté. Zastaví sa tok myšlienok a my dostávame informácie priamo od ducha, čo je ako od Boha, pretože duch je z Boha a je napojený na Božskú múdrosť, keďže žije v duchovnej sfére. Duch žije v duchovnej sfére, hoci je v našom vnútri. Kristus je láska, je božskej podstaty, preto je v našom vnútri. Všetko je prepojené. Kristus nám povedal: „Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude mať smäd.“ Preto treba hľadať lásku a v nej pravdu v našom „Božom chráme“, v chráme, kde sídli náš dokonalý duch, náš vnútorný Kristus.
Ako dosiahnuť otvorenie tohto chrámu, aby sme tam mohli vstúpiť a napiť sa lásky a pravdy? Ak sa nad tým zamyslíme a poznáme duchovné zákony, napríklad zákon rovnorodosti, tak vieme, že blízky blízkeho si hľadá. Klamár príde ku klamárovi a cítia sa spolu dobre, pretože vibrujú na rovnakej frekvencii. Svetlo, v ktorom je láska, nevpustí k sebe tmu a tma nedokáže pohltiť svetlo. Sú to energie rôznych podstát. Tak ako olej sa s vodou nezmieša. Preto zlo, alebo zatiaľ nečisté Ego nemá prístup k láske. Dvere sa neotvoria do chrámu. Najprv sa musí človek svojimi životmi prepracovať k láske, musí očistiť svoju dušu od rôznych závislostí, negatívnych vlastností a musí pracovať na svojich cnostiach. Preto sa vraví, že telo, duša a duch sa musia stať jedným. Teraz nie sme jedným, pretože robíme inač, akoby sme mali podľa duchovných zákonov, ktorými sa riadi náš duch. Musíme sa zbaviť sebectva, nenávisti, zlosti a pod. Ak človek pochopí zákony ducha, potom zistí, že sa rozčuľuje nad zbytočnosťami.
Rozmýšľame, ako sa to dá. Ako sa dá milovať všetkých. Vytvoríme si netradičný príklad. Predstavme si, že každý človek žijúci na Zemi je jednou bunkou Boha. Zem je jeho dajme tomu pečeňou. Všetci sme rovnakí, len každý má inú úlohu, niekto ľahšiu, niekto ťažšiu. Jeden filtruje jedovaté látky, ktoré prišli do pečene, druhý ukladá zásoby vitamínu a pod. Musíme si navzájom pomáhať, aby sme tú pečeň očistili. Lenže my ju viac a viac znečisťujeme a preto aj náš život je stále ťažší, s narastajúcim množstvom chorôb. Ak niektorí svoju úlohu nezvládnu a podľahnú jedom, začnú zomierať. Ale my im musíme pomáhať, aby nakoniec nezomreli všetci. Musíme im uľahčiť prácu, podporiť ich, lebo každý robí iba to, čo dokáže a niektorí sú už takí slabí a znechutení zo života, že im je všetko jedno a preto aj robia zle iným, lebo cítia nespravodlivosť. Niektorí prevezmú velenie, aby to riadili, majú z toho aj výhody a na výhody si čím ďalej viac zvykajú, ale riadiť by chceli dobre, ale ostatní im už neveria a opäť prestáva všetko fungovať. Preto sa pozerajme na všetkých, ako seberovných, dávajme im svoju lásku a pomoc, veď každý je z rovnakého „cesta“, ak budeme im to ešte sťažovať, ublížime celku a aj sebe a ak odídu našou vinou, prevezme ich starosti na seba. Mravce v mravenisku sa vedia dohodnúť a funguje to. Lenže oni nemajú rozum, ktorý je kalkulačka. Ak by sme aj my zbrzdili tok našich myšlienok v hlave a jednali s ľuďmi srdcom, nebola by v nás nenávisť, závisť, odsudzovanie a podobne, pretože to všetko pochádza zo sebectva. Srdce nie je sebecké.
Pravá láska nepozná sebectvo. Dopraje svojmu blížnemu všetko, čo mu prospeje. Nebude pozerať na seba, ale na jeho potreby. Ak potreba blížneho by mala byť brzdou v jeho vývoji, tak ho v tom nebude podporovať. Rovnako, ako otec synovi dá všetko, čo mu prospeje. Ale nedá mu šoférovať auto, ak má syn 15 rokov a otcovi na synovi záleží. Ak ho uvidí fajčiť alebo piť, takisto ho zastaví v tejto činnosti a pokarhá ho. Pritom otec nepozerá na seba, ale na syna. To nie je sebectvo, hoci mu syn povie: „Otec, ty si sebec, lebo mi nechceš požičať auto“.
Ak naša duša dospieva takouto cestou lásky, mení sa aj naše telo. Naše telo naberá na kráse, vitálnosti a zdraví. Ak pozriete na láskyplného človeka, hneď cítite, ako z neho láska vyžaruje. Má krásne črty, nie je „pokrivený“, žiari z neho krása a čistota. Potom nasleduje tá spomínaná „duchovná svadba“, svadba duše a ducha. Vtedy sa vôľa človeka zjednocuje s vôľou Božou. Už nebudeme robiť chyby, pretože poznáme múdrosť, pravdu a žijeme v láske. Každé naše rozhodnutie je v súlade s duchovnými zákonmi.
Pýtate sa, ako poznáme pravdu? Chceme napríklad vedieť, ako vyzerajú a fungujú moje čakry. Niekto to začne zisťovať kyvadlom, alebo sa pýtať rôznych bytostí. To mu nepomôže, pokiaľ nie je čistý v srdci. Pretože k sebe priťahuje podobné energie ako je on sám. Preto, ak je klamár, tak aj bude klamaný bytosťou, kyvadlom, alebo nejakým hlasom. Možno bude dostávať odpovede, aké očakáva, alebo naschvál opačné. Ak nie je pravdivý, pravdu ťažko získa. Je zákon: Čo on dáva druhým, to aj dostáva. Ak učíme pravdivo, sme učení pravdivo. Inak sa to zaručiť nedá, hoci existujú výnimky, ktorými sa dáva šanca na zmenu.
Preto, ak si zaslúžime vstup do „Božieho chrámu“, chrámu lásky a pravdy, môžeme vedieť všetko. Tam je brána, ktorou sa vchádza a vychádza. Kristus preto povedal: Ja som dvere. Kdokoľvek vojde skrze mňa, bude spasený a bude vchádzať a vychádzať a nájde pastvu. Preto hovorím, kto nevchádza a nevychádza týmito dverami je lupič a zlodej. To už posúďte sami, či je tým myslené (lupič) prevádzkovanie rôznych duchovných praktík na získavanie informácií, ktoré sa nerobia skrz lásku v našom srdci, alebo niečo iné.

Chceme poznať naše čakry. Vtiahneme sa do chrámu a naše vedomie začne vnímať tieto energetické centrá (čakry). Vidí čakry naraz zvonku, zvnútra, stáva sa čakrami, cíti ich potreby, pozná ich prácu a problémy. Naše vedomie si predstavme, ako nejaký objekt s miliónmi očí, uší… , ktoré obklopí naše jemnohmotné telá zvonku, ale presiakne ich aj z vnútra. Už to nie je trojrozmerný priestor. Preto vidíme a vnímame každú energetickú čiastočku našich čakier, lebo sme sa stali na chvíľu čakrami. Človek, ktorý sa takýmto spôsobom a svojou láskou vie stať niekým alebo niečím iným, spozná pravdu. Preto, ak sa nevieme zbaviť nenávisti voči niekomu, staňme sa na chvíľu ním, pochopme jeho život, jeho zmýšľanie, jeho trápenie a jeho stupeň duchovného vývoja.
Kristus nás preto učí, aby sme išli cestou lásky a nie cestou rôznych riskantných a klamlivých postupov, ktoré nás brzdia vo vývoji a často zvedú z cesty. Preto nám povedal, že kto žije podľa Jeho slov, ten ho miluje. A kto miluje Krista, miluje aj Otca a opačne. Preto, kto tak žije, môže prosiť o čokoľvek Boha v Kristovom mene, v mene lásky a pravdy a všetko mu Boh splní. Lebo budú jedno. Už aj on má v sebe slovo, ktoré dokáže robiť „zázraky“. Lebo nezabúdajme, že človek, ktorý je už zjednotený s vôľou Božou, nebude chcieť nikomu ubližovať, nebude chcieť, aby mu z neba spadlo vrece peňazí, ale bude žiť tak, aby svojou láskou a múdrosťou slúžil ostatným ľuďom a pomáhal im na ceste duchovného vzostupu.
Minne 04.07.2009

29 responses to this post.

  1. Posted by lez on 21. december 2009 at 22:24

    Pravda je uprostred. Je uvnitr. Je hluboka a siroka, jak Buh sam. Pravda je u Boha. Jezis rekl, odpust jim Otce, protoze nevedi, co cini. Ten, kdo vi, co cini, ale muze byt zabity. Davat lasku nalevo napravo, tam kde ji nechteji, davat svetlo nalevo napravo, tam kde ho nikdo nemuze prijmout, je ve svem dusledku totez jako nenavist a lez. Je to plytvani energii. Je to hazeni perel svinim. Svine se otoci, perlu zaslape a tebe rozdupe. Clovek, kdyz si mysli, ze je nejvic dobry, ze ma vsechny rad, ze chce dat sameho sebe, je v nebezpeci zivota. Vime, ze zlazy s vnitrni sekreci jsou odpovedne za nase emoce. Nevime, proc a kdo nam ty zlazy umrtvil, ze proste nefuguji tak jak maji, ze budou aktivovany v ramci transformace lidi a zeme. Vime, ze latky nenavisti, stachu a lzi jsou rozprasovany vzduchem. Jezis mel pravdu. Nevedeli, co cinili.Nase mozky i srdce jsou vystavovany denodenne barieram, ktere je treba prekonat. Hledat v sobe ten mozek a to srdce. A az ho najdes, pak ho spojis v jedno se svym telem, vstoupis do Kralovstvi, protoze to co jsi myslel, to jsi mluvil, to co jsi mluvil jsi udelal a ke vsemu to jeste CITIS. Jsi Kral. A Kral se muze spojit jedine s Kralem. Ti ostatni, kdhyz pujdou proti nemu, nebudou vedet, co cini, kdyz ho budou zabijet.

    Odpovedať

  2. Vidím, že sa s tebou dá múdro pokecať.

    Odpovedať

  3. Posted by Beata on 24. január 2010 at 10:20

    Minne, nádherný článok, veľa pravdy, veru, veľa pravdy v ňom je…

    Odpovedať

  4. Posted by harmonia.k on 1. február 2010 at 06:16

    Minne,som unesená,ako krásne si to napísal,hovoril si mi zo srdca.Napísal si verejne to čo v skutočnisti ukrývame pred ostatnými,poviem ,že aj ja so si našla niečo pre seba o čom som vedela,len to nejak odsúvam, ale v skutočnosti tomu neújdem.Ďakujem že si.

    Odpovedať

  5. …je krásne na svete…

    Odpovedať

  6. Posted by Beata on 16. marec 2010 at 21:04

    Michal David bol spevák, ktorý si zaslúži pomenovanie spevák, veď na jeho pesničke “Pár přátel stačí mít ” sme pre prežili pubertu 😀 …

    Odpovedať

  7. Rusi majú dobrého ducha umenia🙂 napríklad:

    Odpovedať

  8. Posted by Beata on 16. marec 2010 at 21:16

    😀 Rajka, máš pravdu, David je a verím, že ešte aj dlho bude pán spevák..,

    Odpovedať

  9. Posted by mayka1121 on 27. jún 2010 at 13:06

    keď som si tento článok prečítala tak som si spomenula rozozvucla sa mi hlave tato pesnicka tak som ju rychlo hladala, škoda chcela som ju pridat ako nahravku ale nenašla som tak aspon text ktory vraví sám za seba, obcas odriekame slova a nedavame im naležitý zmysel tak postupne ich ibjavujem a zistujem že smerovania su skoro všade len ich treba prijat do srdca a riadiť sa nimi a tu už spomínaný text piesne žiť, žiť pre lásku žiť

    R: Žiť, žiť, pre lásku žiť, úsmev rozdávať, šťastie rozdávať.
    Žiť, žiť, pre lásku žiť, ona jediná je toho hodná.

    1. Ježiš, moja láska jediná, tým sa moja pieseň začína.
    Teba, Pane, chcem vždy milovať, Tvoju lásku ľuďom rozdávať. R:

    2. Vtedy, keď ma môj bôl premáha, tak mi Tvoja láska pomáha.
    Hlavu zdvihnúť, ďalej kráčať vpred, tam je môj cieľ, inej cesty niet. R:

    3. Hoc život chudobný sa Ti zdá, Ona je v ňom, v Tebe prebýva.
    To poklad veľký máš, len ho chráň, svoje šťastie môžeš stavať naň. R:

    ináč spievajú ju zväčša deti v kostole starším ich melodia pride jednoducha prilis a prave v nej je krasa aspon si to myslim🙂

    Odpovedať

    • Mayka,
      Pekný text, ďakujem.🙂
      To máš pravdu, že mnohí odriekajú všetko možné a keď ten text neprecítia, tak tá prosba alebo modlitba nemá význam, nikam nedôjde, je bez cieľa.

  10. :* Slzy ti nevratia co osud vzal vratia len bolest smutok a zial :*……..

    Odpovedať

  11. Posted by Zuzana on 3. august 2012 at 13:45

    Ahoj Minne,

    snazim sa dospiet k pravej laske, aj som ju uz pocitila, no potom som padla a znova sa hladam. Rada by som si s tebou popisala, ak mi na seba das kontakt.
    Dakujem za krasny clanok, velmi mi pomohol.
    Zuzka

    Odpovedať

  12. Posted by kubik on 4. február 2013 at 21:06

    kokos, si myslim, ze len treba si vsimat, Zuzi, nekedy najdes pravu lasku v tom cloveku, o ktorom by si to nikdy nepomyslela. proste len vsetkych beries ako svojich kamosov. Nevem, kolko mas rokov, ale predsa len si myslim, ze prava laska prichadza trosku neskor a treba si byt uplne isty, ze je to naozaj ta prava laska? stretol som sa aj s takym pripadom, ze som si myslel, ze citim pravu lasku ale vzapati som sa s niekym zoznamil a vedel som, ze ta predosla laska bola ovela menej ako ta terajsia.🙂. nevem, ci veris v Boha, ale mala by si vediet, ze rozhodnutia su dolezite a niekedy nie je cloveku sudene stretnut pravu lasku. dufam, ze chapes – myslim to tak, ze niekedy si clovek pomysli: ach, keby som sa nevydaval alebo s nim/ nou nebol, bolo by mi lepsie. v kazdom pripade, ver v to, ze ak mas naozajstnu lasku stretnut, tak ju stretnes a nepadnes!🙂

    Odpovedať

    • Áno, to určite..:) Po určitom čase som prišla na to, že pravá láska je pre mňa Boh. Lebo pravá láska miluje nekonečne, nezištne, slobodne, taká láska netresce, nehnevá sa, je pravdivá, úprimná…:) A tiež si myslím, že neexistuje len jeden “ten” pravý. Vieš, chápem, že z tvojho pohľadu máš pocit, že som pravú lásku ešte neokúsila, že som toho “pravého” nestretla – no poviem ti, že nie je to tak. Mám pocit, že súdiš na základe fotografie – áno, vraj tie 16tky si myslia, že stretli pravú lásku a potom doma plačú do vankúša, však? Ach jaj… (nemám 16 mimochodom :D). Iba ilustrujem, ako na mňa pôsobil ten komentár. No ja sa na to pozerám celkom inak. Pre mňa je pravá láska aj o slobode – a tak som dala slobodu jemu, čím som oslobodila aj seba..:) A verím, že mi do cesty príde niekto ďalší, koho opäť budem milovať celým srdcom i dušou, hoci ešte pred pár mesiacmi som si to nevedela predstaviť… A tiež si nemyslím, že je to tak, že pravá láska príde až neskôr – načo by Boh chcel také pravidlo? Hehe.. niekto toho svojho pravého stretne v mladosti a ostane s ním celý život, niekto stretne toho pravého a zostanú spolu iba určitú dobu, a keď si už viac nemajú čo dať, rozdelia sa a každý ide po svojom… Až kým opäť nestretnú niekoho, kto ich dokonale dopĺňa.. Tak sa na to dívam ja..:) Každopádne, myslím, že skôr je to o uhle pohľadu. Ja som tak trochu “proti” pravidlám, tézam, teóriám – pretože každé pravidlo obmedzuje našu slobodu, a láska je predsa nekonečne slobodná, no nie? A s každým pravidlom prichádza súdenie – a pritom láska predsa nesúdi, no prijíma všetko a všetkých.. Takže, pre mňa je podstatné to, čo cítim, čo moja duša vyberá a cíti, že je pre ňu to najlepšie, a aby bola plná lásky…:) A vôbec pre mňa už nie je dôležité, či a kedy stretnem toho pravého, či je len jeden pravý alebo je ich viac… Cítim sa lepšie, keď neposudzujem a nesúdim. Ako raz povedal Minne, čím viac toho viem, tým menej toho viem.. hehe.. Takže toľko.. Ale ďakujem ti, viem, že si to myslel v dobrom..:)

  13. Posted by kubik on 5. február 2013 at 17:08

    Zuzana, chapem, trosku si ma zle pochopila. Myslel som to trosilinku inak, ale nevadi. Velmi ma tesi, ze🙂 ludia ako ty sa na svet vedia pozerat optimizmom a to ta urcite udrzi nad vodou.😀

    Odpovedať

  14. Posted by Zuzana Vevericikova on 10. september 2013 at 13:32

    C-LOVE-K❤ LASKA JE V NAS …

    Odpovedať

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: