Temná noc duše


Temná noc duše – je stav utrpenia, prežívania temnoty, únavy, straty spojenia s Bohom, straty duchovných schopností… Človek to prežíva ako najťažšiu fázu a skúšku na svojej dlhej duchovnej ceste pred poslednou fázou – spojením s Bohom – duchovnou svadbou.

Takto svoju “temnú noc duše” prežívala mystička Svätá Angela v 13. storočí (zdroj):

Trpím na tele i na duši. Na tele a duši trpím muky od mnohých zlomyselných duchov. Som neustále slabá a biedna plná bolesti, nie bez bolesti bez choroby, som neustále slabá a biedna. A ani jesť nemôžem dostatočne.

Zlí duchovia mi takmer vždy spôsobujú aj duševné muky a súženia, a to také, ktorých horkosť a množstvo sa nedá ani porovnať s ničím.

Mám aj iné súženie, totiž, že neresti vo mne znovu ožili. Nie že by si nastálo podmaňovali môj rozum, ale veľmi ma trápia. Ba aj neresti, ktoré v mojom tele nikdy neboli, vchádzajú do mňa a rozpaľujú a veľmi trápia.

Niekedy som v nesmiernej hroznej temnote zlých duchov, v temnote, kde sa zdá stratená všetká nádej na dobro. Je to temnota naozaj hrozná. A znovu sa v tele dvíhajú neresti, o ktorých viem že sú vo vnútri, v mojej duši, už mŕtvé. Ale zlí duchovia ich vzbudzujú mimo mojej duše.

Takéto trápenia som mala vyše dvoch rokov.

Potom v mojej duši zápasila akási poníženosť a s akousi veľmi ošklivou pýchou. Je to falošná poníženosť, lebo som videla, že som odpadla od všetkého dobrého a bola som mimo každej cnosti a milosti, a videla som na sebe také množstvo hriechov a chýb, že som si nemohla ani len pomyslieť, že sa nado mnou ešte mohol Boh zmilovať.

Videla som, že som diablovým domom, že verím diablom a konám diablové skutky, videla som, že som dcérou pekla, že som ďaleko od pravdy a že som hodná najnižšej a poslednej pekelnej hlbiny.

Vnútri v duši sa mi zdá, že som obklúčená démonmi, vidím si chyby na duši i na tele. Boh mi je uzavretý a každy prístup k nemu a k milosti je mi skrytý, takže si nijako nemôžem obráteť myseľ na Boha, nemám ho ani v pamäti, lebo mi to ani ON sám nedovoľuje.

Bojujem aby som mohla zvítaziť, ale nemôžem nijako zvíaziť. A rozmýšlam ako hlboko som padla.

Tá poníženosť ma často vrhá akoby do pekelnej prieppasti a ukazuje mi moje hriechy, takže sa mi zdá, že nedokážem ich dostatočne vyniesť na svetlo.

Chcela by som preto od hanby obnažená putovať po mestách a uliciach, s odporným mäsom a rybami zavesenými na krku, a volať: Toto je tá naničhodná žena, plná pýchy a odporného hnisu.

Žena, plná zla a pretvárky, rozsievačka všetkých nerestí a klamu. Konala som dobro len pre ľudskú chválu. Navonok som sa ukazovala, že som ako nábožná. Navonok že som chudobná, ale lôžko som si teplo popravovala: len ráno som si dávala odniesť prikrývky, aby sa o tom nik ráno nedozvedel.

Pozrite, akým diablom je moja duša a aké zlé je moje srdce! Počúvajte, ako sa pretvarujem, aká som dcéra pýchy, ako klamem ľudí a aká som Bohu odporná.

Ukazovala som sa dcérou modlitby a bola som modlitbou a bola som dcérou hnevu a pýchy a dcérou diabla. Navonok som ukazovala, že mám v duši Boha a že sa mi dostáva Božskej útechy – mala som však v duši i v tele diabla.

Vedzte, že po celý svoj život som sa usilovala získať povesť svätosti, a tiež vedzte, že som zlomyseľnosťou a pretvárkami, skrytými v srdci, sklamala naozaj mnoho ľudí a zavraždila som veľa duší, aj svoju vlastnú.

Už mi neverte! Či nevidíte, že som posadnutá diablom? Vy, čo sa voláte mojími bratmi. Už mi neverte ! Proste o Božiu spravodlivosť, aby zlí duchovia vyšli z mojej duše a aby zjavili svetu moje veľmi zlé skutky, aby už nebol Boh potupovaný. Či nevidíte, že všetko, čo som Vám povedala, je falošné? Či nevidíte, že keby na svete nebolo ani trochu zla, ja by som sama svojou zlobou naplnila a otrávila celý svet ? Už mi neverte!

Už sa neklaňajte tejto modle, lebo je v nej skrytý diabol a všetko, čo som vám hovorila, boli slová falošné, a diabolské.

Proste Božiu spravodlivosť, aby padla a sa rozlámala táto modla, aby vyšli najavo jej vyzdobené a pozlátené slová, ktoré som hovorila. Proste, aby diabli vyšli z tejto modly, aby táto žena už neklamala svet.

Nech sa teda zem otvorí a prehltne ma, aby som sa stala výstražným znamením a aby ľudia mohli povedať: Ó, aká bola vyzdobená a pozlátená – ale vnútri a vonku samá faloš. A chcela by som si dať prikuť na hrdlo puto alebo nejaký kruh a tak sa dať vláčiť chlapcami po uliciach a aby oznamovali: Toto je tá žena, ktorá sa po celý svoj život pretvarovala. Ó aký zázrak urobil Boh! Priviedol ju k tomu, že ona sama ukázala a porozprávala ľudom všetke hriechy, zlosti a hnev, ktoré skrývala po celý život.

Ani keď som toto všetko povedala, mojej duši sa veľmi neuľavilo. Vedzte, že ma zavalilo také zúfalstvo, aké ma ešte nikdy nestrhlo, lebo som stratila všetkú dôveru v Boha i v jeho Dobro. Lebo svojími hriechmi som pretrhla všetky putá medzi sebou a Bohom.

Preto som si istá, že nieto na svete inej osoby, ktorá by bola taká zlá, ako ja, lebo mi ide hlava puknúť, telo chradne, oči sa mi zatemňujú pre množstvo sĺz a rozpadávajú sa mi všetky údy, pretože sa nemôžem vyznať pred svetom z klamstva svojej duše.

Ale sa teším, lebo už čosi začalo vychádzať najavo. Videla som, že toto všetko je číra pravda bez predstieraného pokorovania sa! A ty, ktorý si písal, vedz, že si málo napísal v porovnaní s mojou zlomyseľnostou.

Tieto veci som nútená hovoriť vtedy, keď som ponorená a stlačená do priepasti tejto pokory.

Potom nastáva pýcha. Akoby som sa celá premenila na hnev, na pýchu, ale zároveň na smútok, horkosť i nadutosť. Pochybujem o tom, či vôbec bola vo mne nejaká cnosť. A horšie je, že vôbec nevidím dôvod, prečo toto Boh na mňa dopustil.

V tejto skúške je mi ukrytý a zatvorený akýkoľvek prístup k dobru, lebo sa celá mením na hnev, pýchu, smútok, horkosť i nadutosť, na trápenie i na bolesť, že to neviem ani vypovedať.

Tento stav múk a skúšok u mňa trval vyše dvoch rokov. V tomto období som bola sužovaná a ani teraz nie som ešte úplne uzdravená. Teraz, keď som už prešla týmto stavom, poznávam, že v tej nesprávnej poníženosti a viere a pýche sa duša veľmi očisťuje.

Vtedy sa získava pravá poníženosť, bez ktorej nik nodosiahne Boha.

Čím vačšia poníženosť, tým väčšie je očistenie duše.

V tej poníženosti sa duša očistí od pýchy a oslobodí sa od zlých duchov.

Preto, o čo je duša väčšmi zvalcovaná, zbedačená a hlbšie ponížená, o to lepší je stav.

Len toľko, koľko bola pred tým ponížená a v poníženosti zbedačená, ale i utvrdená.

ODKIAL SÚ KLAMY A AKO ICH ODSTRÁNIŤ

Je viac možností, ako sa duchovné osoby dostávajú do klamu. Závažnejší je ten, ktorým sa dostáva do nástrah taká duša, v ktorej ešte nie je čistá láska. Má v sebe lásku k svetu a svojvôle.Takáto osoba sa dá vybičovať obdivom do horlivej zbožnosti.

Začne roniť slzy, dostavia sa i útechy, chvenie i volanie, ale to všetko ešte nie je čisté, ba častokrát falošné.

Toto všetko som sama zakúsila, ale ani ja by som to nevedela s istotou rozlíšiť.

Môžem povedať toľko, že keď ide o čistú lásku, duša dospieva k bezpešnej pravde a po všetkých tých pocitoch bezpodmienečne považuje seba samú za mŕtvu, vidí, že je vlastne ničím, vracia seba samú mŕtvu a zapáchajúcu a prebúdza sa v nej láska a pokora. Vidí, aká je biedna a zlá, a že je niekedy presvedčená, že ju nebude môcť ani svätec oslobodiť, aby jej pomohol. Len sám Boh. Ak ju niekto pochváli, pokladá to za číry výsmech. Táto pravá a čistá láska je vo vnútri duše a ukazuje jej chyby a Božiu dobrotu. V takejto láske nemôže byť primiešané nič.

Dávaj si pozor na svoju vlastnú horlivosť, aby si azda všetko nezničil. Všimni si, ako sa prejavuje na začiatku, ako v strede a aký je jeho koniec.

Dávaj pozor na tých, čo hovoria sladké slová. Robia sa tichými, hovoria o zjaveniach: lebo sú to zlomyselné osídla, ktoré druchých sťahujú do zatratenia.

Vystríhaj sa tých, čo hovoria, že majú slobodného ducha a videnia, lebo sú otvorené proti Kristovej ceste.

Iný spôsob, ktorým sa duchovné osoby dostávajú do klamu, je tento:

zbožná osoba sa cíti veľmi Bohom milovaná, vykonáva dobré skutky a hovorí o nich. Predsa však, pretože má veľkú istotu a prestupuje hranice dovoleného, dopúšta na ňu Boh klam, aby dobre spoznala aj Boha aj seba. Je vždy potrebné, aby duša vedela nechať len to, čo je potrebné, a aby vracala Bohu to, čo je Božie. Ak sa to nestane, Boh na ňu dopustí nejaký klam, aby ju zachránil.

Všetky osvietenia, povznesenia čo mám, neviem o tom už nič povedať, ba ja to čo hovorím, je skôr zlorečením, pustošením, rúhaním alebo prinajmenšom chybným vyjadrovaním sa. Ja som zaslepená a zatemnená a bez pravdy, preto na všetky slová, ktoré máte odo mňa, hľaďte ako na slová podozrivé, pochádzajúce od zlomyselnej. Všetko dobre posúdťe a z mojích slov verte len tým, ktoré sa podobajú šlapajám Ježiša Krista a vyzývajú k láske a pokore.

Zdroj (okrem prvých dvoch viet): http://zivotysvatych.tym.sk/

2 responses to this post.


  1. 🙂

    Minne,

    ĎAKUJEM …🙂

    Odpovedať

  2. Hlboko sa ma tento článok dotýka, lebo jej slová sú pravdivé.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: