BHAGAVAD – GÍTÁ – úryvky 1. časť


1. Najvyšší Pán, Osobnosť Božstva hovorí: „Nikdy sa veru nestalo, že by nebolo Mňa, teba, či týchto kráľov, a ani v budúcnosti nikto z nás neprestane existovať“.
2. Tak, ako vtelená duša súvisle prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.
3. Krátkodobé radosti a bolesti prichádzajú a odchádzajú ako leto a zima. Pochádzajú zo zmyslových vnemov a človek sa musí naučiť znášať ich a nenechať sa nimi rozrušovať.
4. Ten, koho nerozruší ani radosť ani nešťastie a v oboch stavoch zostáva pokojný, je nepochybne hodný oslobodenia.
5. Tí, ktorí vidia pravdu, dospeli k záveru, že to, čo je nepravé (hmotné telo), je pominuteľné, a to, čo je večné (duša), sa nemení. K tomuto záveru dospeli, keď študovali povahu oboch.
6. Vedz, že to čo prestupuje celým telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nehynúcu dušu.
7. Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.
8. Duša sa nikdy nerodí ani neumiera. Nikdy nevznikla. Nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.
9. Keď sa človek zriekol všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktoré sú výplodom mysle a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, povie sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.
10. Kto napriek trojakému utrpeniu zostáva pokojný, kto sa nedá strhnúť šťastím a zbavil sa záľub, strachu a hnevu, je svätcom vyrovnanej mysle.
11. Ten, kto v hmotnom svete nie je ovplyvnený dobrom či zlom, ktoré ho môže stretnúť a nechváli ho a ani ním neopovrhuje, je pevne umiestnený v dokonalom poznaní.
12. Zmysly sú také mocné a búrlivé, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť.
13. Kto ovláda svoje zmysly a má ich vo svojej moci, kto upína svoje vedomie na Mňa, je známy ako človek stálej inteligencie.
14. Keď človek rozjíma o zmyslových objektoch, vyvinie k nim pripútanosť. Z tejto pripútanosti sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti hnev.
15. Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.
16. No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť.
17. Pre toho, kto je takto spokojný (vo vedomí Najvyššej Božskej Osobnosti), prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom vedomí sa jeho inteligencia čoskoro ustáli.
18. Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega – iba ten dosiahne skutočný mier.
19. Toto je cesta duchovného a zbožného života a kto po nej kráča, nepodlieha klamu. Ak sa človek nachádza v tomto stave i v okamihu smrti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Zdroj: Bhagavad – Gítá, taká aká je. Swami Prabhupáda

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: