Kristus, náš vnútorný Majster


Každý človek, každá duša, je vo svojom najhlbšom vnútri tvor Boží. Sme deti večného Boha, Otca-Matky. Každý je vo svojom najhlbšom vnútri božský, stvorený svojim Otcom ako Jeho podoba.

Kristus je prvorodený Syn Boží. On, ako Syn Boží, je duchovná bytosť, personálna manifestácia. Ako manifestácia nie je všadeprítomný.

Kristus bol inkarnovaný v Ježišovi Nazaretskom, aby učil ľudstvo večným zákonom Božím a vytvoril príklad Svojim správaním. Svojou obeťou na Golgote zveril každej duši a každému človeku prídavnú silu – Spasiteľskú iskru. Tak zastavil ďalšiu degeneráciu všetkých stvorených foriem, ktorých rozpustenie bolo a je cieľom padlých bytostí. Súčasne umožňuje táto prídavná duchovná energia, že sa my – ako aj každá duša – opäť duchovne rozvíjame a nájdeme spiatočnú cestu do svojej večnej vlasti.

Naše čisté duchovné telo v najhlbšom vnútri duše je teda zložené zo siedmych základných síl života. Preto Kristus žije vo vnútri každého z nás. Je duch, Je život v nás. Keď ako Ježiš Nazaretský v nasledujúcom zmysle hovoril: „Ja som kmeň viniča a vy ste ratolesti“, tak tento obraz vypovedá: Kristus ako všadeprítomný Duch je strom života, životná sila, život v nás. Preto platí, čo hovoril: „Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi inak, iba cezo Mňa“.

Kristus – všadeprítomný Duch v oných štyroch základných silách Božích – je súčasne Vnútorný majster, pohybujúca, premieňajúca a naspäť vedúca sila v každom človeku a v každej duši. On je cesta.

Učitelia východu sa nechávajú volať „majster“, alebo „guru“. „Guru“ znamená „duchovný učiteľ“. Označenie „majster“ aj „guru“ vyjadruje, že taký učiteľ si pre seba robí nárok na to, aby viedol svojich žiakov na ceste k Bohu.

Otázka však stojí: Kam ale skutočne zavádzajú títo takzvaní východní „majstri“? Po tisícročia sa vo východných oblastiach vyučuje samospasenie. Východní učitelia síce ešte vyučujú dielčim aspektom cesty do vnútra, avšak chýba im poznanie, že od čias Golgoty už samospasenie neexistuje. Od Golgoty je Spasiteľom všetkých duší i ľudí Kristus. Preto je vyučovacia kompetencia učiteľov východu už 2000 rokov vyhasnutá, pokiaľ nevedú smerom ku Kristovi, k jedinému, v najhlbšom vnútri duše všadeprítomnému majstrovi. Ak „majstri“ nevedú ku Kristovi, jedinému majstrovi, Majstrovi všetkých majstrov – kam ale potom vedú? Zavádzajú do hierarchií takých „majstrov“, ktorí Krista ako Spasiteľa a Spoluvládcu stvorení neuznávajú, alebo Ho – podobne ako zástupcovia satanskej hierarchie – odmietajú.

Tak existuje od Golgoty len  jediný majster, a to je Vnútorný majster: Kristus, všadeprítomný Duch v každom z nás.

Mnoho východných „majstrov“ najrozdielnejších vývojových stupňov sa díva na Krista ako na majstra medzi majstrami, ako na takzvaného avatara. Avatarovia sú vysoké duchovné bytosti z Božieho absolútna, ktorí inkarnujú, aby vyučovali ľudí cestu pravdy. Kristus však tú cestu nielen vyučoval, ako to robí avatar; On sám  je touto cestou, pretože On v nás je všadeprítomným Duchom, Vnútorným majstrom. Je sila sama, ktorá premieňa, ktorá spôsobuje, že sa nízke vibrácie, to negatívne, ľudské, opäť stransformuje vyššie, v pozitívnu, božskú energiu. Týmto spôsobom bude všetok pád opäť zavedený späť do čistého Bytia.

Jeden muž, ktorý praktizoval sedem rokov  z e n ,  nám povedal nasledujúcu skúsenosť: „Mne bolo iba vždy povedané: odpútaj sa od svojich myšlienok. Upokoj sa, utíš sa. Ale o tom, že mám niečo očistiť, že mám pociťovať ľútosť, že mám odpustiť a za odpustenie prosiť a poznanú chybu už viac neopakovať, o tom nikto nič nepovedal za celých sedem rokov.“

Otvárame sa pre Kristovu silu, silu nezištnej lásky, alebo pre sily, ktoré hľadajú to svoje, ktoré zväzujú a požadujú svoju odmenu?

Na Vnútornej ceste s Kristom sa môžu žiaci často dostať do ťažkostí, ak predtým už dlhší čas vykonávali iné duchovné techniky, či cvičenia. Či už to je joga so svojimi rozličnými druhmi, alebo najrôznejšie smery východnej meditácie, napríklad zenova meditácia, alebo ide o ázijské druhy bojového športu s meditatívnym, alebo duchovným pozadím – všetky tieto cvičenia môžu spôsobovať problémy. Dôvodom toho je, že žiak nadviazal používaním duchovných techník komunikáciu s vysielacím potenciálom zodpovedajúceho energetického poľa. Takéto energetické polia, napríklad polia rôznych druhov jogy, zenovej meditácie, atď., potom ďalej vysielajú do citového a myšlienkového sveta človeka. To môže dôjsť tak ďaleko, až je citový svet blokovaný. Potom žiak môže už len ťažko pochopiť, čo sa deje v jeho vlastných myšlienkach, pocitoch, či citoch.

Vnútorná cesta s Kristom v Univerzálnom živote je cesta očistenia ľudského chybného chovania. Predpokladom očistenia je ale sebapoznanie. Sebapoznanie je však možné len vtedy, ak pochopíme svoje myšlienky a pocity, ktoré nás v tom okamihu vzrušujú. Iba vtedy ich môžeme s Kristom očistiť.

Na čom to ale záleží, keď žiak svoje myšlienky a pocity pre východné techniky už nemôže pochopiť ?

Hlavnou príčinou je, že východné cesty síce o Bohu hovoria, aj o rozšírení vedomia, avšak očistenie duše životom podľa Božích prikázaní v podstate nepožadujú.

Takzvaní „majstri“ môžu síce viesť kus cesty smerom do vnútra, ale deje sa to tak, že sa žiaka pokúšajú technikami a praktikami vnútorne upokojiť, aby utlmili jeho ťažkosti a problémy, ono napätie, ktoré prináša život. Súčasne sa často snažia o to, aby mal žiak vnútorné zážitky, alebo aby smeroval k špirituálnym skúsenostiam. To má upevňovať dôveru žiaka v jeho „majstra“ a v cestu, ktorú vyučuje.

Množstvom duchovných vedomostí, meditáciou bez uskutočňovania božských prikázaní a nekonečným opakovaním mantry vznikne – pretože všetko je energia – v žiakovi vrstva, ktorá sa útlmovo usadí na jeho citovú a pocitovú rovinu. Aj z tejto vrstvy je síce možné vyvolať duchovné odpovede na životné otázky, avšak vlastné zaťaženia, ktoré spočívajú pod touto vrstvou, teraz nemôžu byť očistené. Prečo nie? Pretože ľudské chyby a slabosti, spočívajúce hlbšie, sa ukazujú v našom svete citov a pocitov. Ak je ale tento zakrytý programami z mantier, či obrazovými predstavami, nemôžeme už to neočistené rozoznať. Ďalším následkom tejto vrstvy je, že sa taký človek pokladá za pozitívneho a duchovne pokročilého. Je presvedčený o tom, že sa nachádza na ceste k osvieteniu a k Bohu. Neraz má dokonca aj špirituálne zážitky, ktoré môže hodnotiť ako ďalšie potvrdenie správnosti začatej cesty. Voči kritike je potom buď do veľkej miery imúnny, alebo si myslí, že sa s ním jedná nespravodlivo a reaguje otvorene, alebo skryto agresívne.

Ako má ale teraz taký človek ešte rozoznať myšlienky a predovšetkým pocity vo svojom podvedomí? Jeho duša teda zostáva zaťažená a zatienená, no on to už neregistruje. Jeho svedomie už nezabúši, aby ho upozornilo na chyby a slabosti. Žije v klamnom upokojení, ktoré môže ľahko prejsť do latergie a depresie, pretože nie je rozvíjaná žiadna božská sila. Chýba uskutočňovanie zákonov Božích v dennom živote.

Ak je duša človeka z väčšej časti čistá, pôsobí vo vnútri duše Božie vedenie. Ak však Duch Boží ešte nemôže pôsobiť cez  -do značnej miery očistenú- dušu človeka, je Jeho vedenie sprostredkované.

Každý, kto chce nastúpiť Vnútornú cestu v Univerzálnom živote, prejavenú Duchom Krista Božieho, je postavený pred úlohu, aby sa jasne rozhodol pre Krista.

Od tej doby, keď pred 2000 rokmi Kristus Svojím spasiteľským činom do každej duše vložil Svoju duchovnú silu, dielčiu silu prasily, ako oporu a silu vedúcu späť (Spasiteľská iskra), je úloha pravých majstrov ukončená. Na Zemi teda existovali, v dobe pred Ježišom Nazaretským, praví majstri. Boli to inkarnovaní nebeskí poslovia svetla, ktorí tu pôsobili.

Od doby Kristovho spasiteľského činu je však dielčia sila prasily, Kristus, tým jediným majstrom. Všetky, po spasiteľskom čine Kristovom, naďalej pôsobiace hierarchie takzvaných „majstrov“, vyúsťujú do hierarchií síl protikladu Božieho, do hierarchií satanstva. Sú to bytosti pádu, neochotné sa vrátiť, a ďalej sa snažiace o rozpustenie stvorenia. Neuznávajú Krista ako svojho Spasiteľa, ani ako Spoluregenta stvorenia. Napriek tomu, že je Vnútorný majster, Kristus, už 2000 rokov jediným Majstrom ľudstva, vyučujú protikladné sily  (prostredníctvom hierarchií) duše a ľudí, ktorí sa v spomienke na starých pravých majstrov z dôb pred Ježišom Nazaretským nazývajú ešte aj dnes „majstrom“. Preto sú dnes takzvaní „majstri“, ktorí žijú a pôsobia v rozličných hierarchiách.

Pretože východné náboženstvá sú bez Krista, napríklad hinduizmus a budhizmus, teda od Golgoty sú prekonané, strácali v minulých dvoch tisícoch rokov stále na sile. Žijú a učia už len zo spomienok a z knižných vedomostí o absolútne večného Bytia. Zastávajú myšlienku, že to, čo bolo pred spasiteľským činom Kristovým, je realitou ešte aj dnes, totiž možnosť viesť ľudí do absolútna večného Bytia prostredníctvom pozemských majstrov. Na miesto predošlých, pravých majstrov, ktorí toho boli schopní, teraz vstúpili takzvaní „majstri“, ktorí svojich žiakov môžu nanajvýš doviesť do očistných rovín oného sveta, alebo do prípravných rovín pre absolútno, nikdy však nie do absolútna. Pretože neuznávajú opornú dielčiu silu prasily Boha v Kristovi, vedúcu naspäť. Neprijímajú teda Krista ako cestu, pravdu a život.

Kto ale vie, že je sám chrámom Ducha svätého, že Duch Krista Božieho prebýva v jeho najhlbšom vnútri, ten tiež vie, že musí ísť každodenne v modlitbe k Tomu, ktorý v ňom prebýva. Kto to robí, kto intenzívne prosí o vnútorné vedenie a denne viac a viac plní zákony Božie, tomu už nemôžu knihy ani nič iné ublížiť.

Žiadny „majster“ však nemôže žiadnemu žiakovi odňať karmu. Taktiež nemôže žiadny „majster“ odpustiť žiakovi hriechy. Hriechy odpúšťa iba Boh skrz Krista, Svojho Syna, nášho Spasiteľa. Preto bolo povedané: „Nikto neprichádza k Otcovi inak, iba cez Mňa.“ Jedine Kristova sila v nás je schopná premieňať duševné zaťaženie na pozitívnu silu. Toto premenenie je možné len vtedy, ak žiak predtým svoje chyby spoznal, oľutoval ich, prosil o odpustenie a odpustenia sa mu dostalo, napravil čo len bolo možné, a predovšetkým: ak spoznané chyby už nerobí a namiesto toho praktizuje zákonné správanie. Až vtedy, keď je toto splnené, premení Kristus to negatívne, čo mu žiak odovzdal, na pozitívnu silu.

Ježiša Nazaretského sa jeden zákonník spýtal: „Majster, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“ Ježiš mu odpovedal: „Miluj Hospodina, Boha svojho, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je najväčšie a prvé prikázanie; druhé, jemu podobné, je toto: Miluj svojho blížneho ako sám seba. Od týchto dvoch prikázaní závisí celý Zákon a Proroci.“ (Mat. 22:36-40)

Že tieto prikázania nie sú tými najľahšími, to spoznáme na Vnútornej ceste. Láska k Bohu a láska k nášmu blížnemu sú hlavnou úlohou k precvičovaniu. V tom spočívajú naše denné skúšky a ukážky osvedčení.

Ak však robíme len tisíce úklonov, alebo ak myslíme, či hovoríme tisíce mantier za deň ako duchovné cvičenia – kde pri tom zostáva náš brat, náš blížny, ktorý je bezprostredne po našom boku? Takáto cesta duchovných techník sa vzťahuje jedine na osobu toho, ktorý ich nacvičuje, na silové pole ľudského ja. Kde tu ale je náš blížny?

Ak chceme znovu dosiahnuť jednotu s Bohom, ktorý je láska, potom sa v nás opäť musí prebudiť čistá bytosť nášho blížneho a musí vedome patriť k nášmu životu. To je jednota v Bohu, to je rodina Božia. Ak teda chcem opäť vojsť do Boha, do onej všeobsiahlej nezištnej lásky, musím sa najskôr touto láskou znovu stať, najvyššou vibráciou vo vesmíre, vedomým dieťaťom Božím.

Cesta k Bohu vedie teda jedine cez nezištný čin lásky pre našich blížnych. To je cesta, ktorú nás Ježiš Nazaretský v Jeho kázaní na hore vyučoval, a ktorú dnes ako Kristus v Bohu opäť učí a prehlbuje.

Do nášho najhlbšieho vnútra, k Bohu, nás môže viesť jedine Majster v našom najhlbšom vnútri: Kristus. Pokiaľ si toto neuvedomíme, budeme stále hľadať.

Kristus nás skutočne dokáže viesť do nášho najhlbšieho vnútra, do nášho pravého Bytia, pretože je v našom najhlbšom vnútri všadeprítomný. Kto v najhlbšom vnútri nie je, ten môže len dávať pokyny, alebo ponaučenia, ktoré nás vedú niekoľko krokov do vnútra. Od Golgoty nás však už žiadny „majster“ nemôže viesť do nášho najhlbšieho vnútra, do jednoty s Bohom.

Duchovný učiteľ môže vyučovať zo svojej tradície, môže prípadne učiť božským zákonitostiam, ktoré sám uskutočnil. Ale vojsť do božského v našom vnútri môžeme len my sami, a to jedine uskutočňovaním večných zákonov Božích.       Prečo teda okľuky cez ľudských duševných vodcov? Máme predsa bezprostrednú cestu k Majstrovi v nás: Vnútornú cestu „Bližšie, môj Bože, k Tebe bližšie“. Vyhnime sa okľukám! Zvolme priamu cestu, tú najkratšiu cestu. Pretože Kristus, jediný pravý, všadeprítomný Majster, žije v nás.

Zdroj: http://www.univerzalna-laska.sk/XIV.Nebez.v.m.htm

(Na tejto adrese je celý článok, z ktorého som vybral iba niektoré myšlienky)

38 responses to this post.

  1. To čo ma napadlo pri čítaní tohoto článku bolo…:nepotrebujem božské bytosti, ktoré ma falošne ovplyvňovali a ubližovali, mám svoju dušu a cesta k nej k samej, k sebe mi dá viac ako oni. Ona je tá, čo nesklame a neublíži mi. To je tá priama cesta…
    … a potom záver tvojho článku Zvolme priamu cestu, tú najkratšiu cestu. Pretože Kristus, jediný pravý, všadeprítomný Majster, žije v nás.

    Odpovedať

  2. Minne, pekné🙂 Niekedy sa čudujem vlastným slovám, či myšlienkam, ktoré odniekiaľ viem… a potom sa mi to potvrdí aj napr. nejakým článkom… Ty si tu uviedol: Kristova sila v nás… A ja som v mojom článku včera písala: Sila je vo vás… A obidve vety (tvoje aj moje) sa týkajú odpúšťania…🙂
    Rozmýšľam, či je to náhoda, alebo to niečo znamená…

    Odpovedať

    • Posted by lilah on 7. apríl 2010 at 12:14

      white,
      neni to k tomu článku, na ten mám svoj názor, ale nemienim sa tu pridávať k ľuďom, ktorí tu chvália autora, ako vodcu, keď práve o tom píše, že to nemáme robiť.

      ale zaujímajú ma tie smajlíky k mojej poznámke na angeláriu … uriel, gaia a pod. to je spiklenecký úsmev, či čo?🙂

    • Posted by moonica on 7. apríl 2010 at 12:56

      Všetko by sme mali robiť s láskou a zo srdca, teda aj modlitba je účinnou pomocou iba vtedy, ak do nej vložíme srdce naplnené láskou … čistota úmyslu je základ, ale oživenie mu dáme iba Láskou.

    • lilah – spik spik😉 (a ten prvý odsek som nepochopila… ktorý článok a ktorý autor?)

  3. Posted by Rajka on 9. apríl 2010 at 10:02

    Prave dnes som sa zamyslala nad vychodnymi nabozenstvami. Kedysi ma to trochu lákalo, a zaujimala som sa o to. Zistila som, ze tie mantry a podobne praktiky gumuju skutocny zivot. Aky zmysel by malo moje narodenie, keby som cely zivot len sedela, cumela a bola mimo?Aj ked urcite su pri tom mimotelove zazitky, v hmotnom tele mame asi aj nejake hmotne ulohy. Urcite je aj vo vychodnych nabozenstvach vela mudrosti a pravdy, ale Kristovo ucenie je to prave pre tuto dobu.
    Minne, neber to ako nejaoe zaliecanie, ale tvoj blog je svojim obsahom pre mna najlepsi, lebo si v nom potvrdzujem svoje presvedcenia, a dostavam odpovede na moje pochybnosti. Dakujem.
    Mam este otazku. Aky je tvoj nazor na spoved pred knazom?😛

    Odpovedať

    • Posted by moonica on 9. apríl 2010 at 10:09

      Rajka,
      🙂 toto nemá chybu – Aky zmysel by malo moje narodenie, keby som cely zivot len sedela, cumela a bola mimo?🙂

      pre mňa je najlepšia meditácia práca v záhrade a najlepšia mantra je úprimný smiech od srdca😉

    • Posted by Rajka on 9. apríl 2010 at 10:24

      Ja bohuzial zahradku nemam.😛 Obcas meditujem, mam aj nejake mimotelove zazitky, ale beriem to iba ako potvrdenie, ze nieje iba tento hmotny zivot.😛

    • Posted by isia on 9. apríl 2010 at 10:33

      Moonica,

      čo sa týka tých mantier, kdesi som čítala (moja pamäť deravá, neviem kde🙂 ), že ľudia odriekajú mantry, ovešiavajú sa symbolmi, ktorím ani nerozumejú. Že je to zbytočné, pretože akonáhle niečomu nerozumieme, tak to nerobíme zo srdca. Veď v našej kultúre je tiež mnoho symbolov, ktoré sú vlastné nám. Ako napríklad nepoznám krajšieho symbolu, ako keď mi nejaké dieťa pastelkou namaľuje srdiečko a podobne. Rovnako je to s mantrami. V našej kultúre je predsa modlitba. Nemusíme niečo odriekať 1000krát, keď svoju modlitbu vyšleme k Bohu z čistého srdca, tak má omnoho väčšiu silu ako to, čo ani nevieme čo vyslovujeme. Tá práca na záhrade sa mi ako meditácia moc páči…dobre ti to prečistí hlavu však? Mne zase tak pomáha upratovanie bytu a ešte si pritom aj zaspievam😛 .

      Rajka,

      to máš veľkú pravdu. Ono je to síce pekné mať myšlienky ako “tabula rasa”🙂 , ale predsa sme sa narodili na tejto zemi, takže by sme mali žiť tu a užívať si všetkých krás, ktoré život prináša. (a samozrejme i to zlé, to nás posúva tiež dopredu). Keby sme žili všetci ako mnísi v kláštore a dodržiavali celkovú očistu, t.j. i celibát, tak by sme za chvíľu vymreli a potom ako by sme sa mohli ďalej rozvíjať?😛😛😛

    • Rajka,
      tu sme rozoberali trocha posvätenie vody a spoveď, pozri si, ak máš čas🙂
      https://cestalasky.wordpress.com/2010/04/04/mediumita-ako-obchadzanie-krista/#comment-896

      A môj názor sa zhoduje s týmto, z tohto článku:
      “Žiadny „majster“ však nemôže žiadnemu žiakovi odňať karmu. Taktiež nemôže žiadny „majster“ odpustiť žiakovi hriechy. (Ani farár nemôže zaručene povedať, že je ti odpustené, ak sme nespravili to, čo je nižšie napísané..) Hriechy odpúšťa iba Boh skrz Krista, Svojho Syna, nášho Spasiteľa. Preto bolo povedané: „Nikto neprichádza k Otcovi inak, iba cez Mňa.“ Jedine Kristova sila v nás je schopná premieňať duševné zaťaženie na pozitívnu silu. Toto premenenie je možné len vtedy, ak žiak predtým svoje chyby spoznal, oľutoval ich, prosil o odpustenie a odpustenia sa mu dostalo, napravil čo len bolo možné, a predovšetkým: ak spoznané chyby už nerobí a namiesto toho praktizuje zákonné správanie. Až vtedy, keď je toto splnené, premení Kristus to negatívne, čo mu žiak odovzdal, na pozitívnu silu.”

      Čiže ak sa človek nakoniec poučil zo svojich chýb a už ich nebude ich opakovať, potom už následky neprídu. Farár však môže niekomu, ako Lilah vtedy písala, pomôcť ako psychológ – poriešiť jeho problémy a povzbudiť ho. Ale iba spoveďou sa nič neodpustí, ak človek nezapracuje sám nad tým.

  4. Posted by moonica on 9. apríl 2010 at 10:40

    isia,

    taká pohybová meditácia je každé upratovanie🙂 ženy sú v obrovskej výhode, najmä v takých jemných prácach ako je čistenie porcelánu, skla a celkovo čačkanie domova🙂

    a k tej modlitbe mi babka ako malému decku, keď ma učila prvé modlitby, hovorievala – modlitba preráža nebo a zem, ak je od úprimného srdca …, takže dnes to vnímam tak, že úprimná modlitba skutočne spája nebo so zemou🙂

    Odpovedať

    • Posted by isia on 9. apríl 2010 at 10:47

      😛 Moonica, ale musíš uznať, že pri upratovaní, alebo varení je i chlap veľmi sexy. By som si mala nejakého takého šikovného už konečne nájsť nech mám občas estetický zážitok😛 ! S tou modlitbou je to krásne povedané!!!

    • Posted by moonica on 9. apríl 2010 at 11:08

      to teda je a hlavne pri varení🙂 avšak je to pomerne vzácny sexy úkaz😉

    • Ponúkam svojho brata…😆😆😆 Ten vám vyglancuje všetko a sám od seba… (a okrem toho je aj na ženy😆 ) ale nie je papučový typ (takže pán boh s tou, ktorá sa ho bude pokúšať osedlať😆😆😆 ) Mám po chlebe, keď toto raz nájde…😆

      Ja sa tiež pripájam k záhradkovej meditácii😀 Mám tu pod oknami mini-kvetinkovú záhradku, v ktorej sa piplem, keď sa drobec hrá v piesku🙂

      Inak, keď si dobre pamätám, tak Osho povedal ohľadom mantier len toľko, že skutočný význam majú taký, aby sa na to zamerala pozornosť – myšlienky. A potom keď už tie myšlienky sú zamerané na mantru celkom a prestanú skákať hore-dole, tak si vraj vieme lepšie “vychutnať” to ticho, ktoré nastane vtedy, keď spievať prestaneme… (neskúšala som to😛 ale zdá sa mi to celkom logické)

  5. Rad varim, ale pratat😦 to až keď vážne nemá kto popratat :-)))
    To by ste čo za manželov chceli mat?🙂

    Odpovedať

    • Posted by isia on 9. apríl 2010 at 11:21

      😛 … no predsa dokonalých, ako sme my …😛

    • Posted by moonica on 9. apríl 2010 at 11:28

      mne by stačil aj len takmer dokonalý🙂 takže to varenie by pre začiatok bolo postačujúce😛😉

  6. Posted by Rajka on 9. apríl 2010 at 11:29

    Chlapa ktory je ,,pod papucou” by som” teda nachcela. 😀 Asi by som si ho nevazila. Staci ked obcas navari sprace po sebe a opravi co treba. A hlavne ma pochvali a pohladka po hlavicke.😀

    Odpovedať

    • Posted by lilah on 9. apríl 2010 at 16:27

      rajka, to pohladkanie a pochválenie stačí:-) bo ked sa mi mieša do umývania riadu, tak to umýva tzv. čisté taniere, ked treba niečo viac špinavé umyť, tak to nechá mne.🙂, so slovami “to ja neviem mamička :-)”

  7. Posted by moonica on 9. apríl 2010 at 21:30

    Dante Alighieri – Božská komédia – Nebo, spev 33 – nech sa páči :

    Náhlédl jsem až do hlubokých svazkú a poznal jsem v tom zření do hlubin, co splétá spolu celý svět a lásku. Náhoda, nutnost, zvyky a spleť vin, všecko se v jeden velký uzel splétá : a to, co tady říkám, je jen stín… Ach, co to světlo dělá z člověka ! … V tom zřídle světla, v jeho světlém rouchu objevil se mi trojí světlý kruh, každý v své barvě, měly stejnou plochu, dva kruhy byly jak dvojice duh, jako by jeden do druhého zapad, ten třetí šlehal z těch dvou na povrch… Ó věčné světlo, které v sobě tkvíš, jen ty si s láskou hledíš do ohniska, jen ty se znáš a sebe vysvětlíš ! Ten druhý kruh, jenž v tobě, zdá se, blýská jako od tebe odražený svit, když pozorně se podívám víc z blízka-je to tvář, má lidský kolorit ten obraz, který prosvítá skrz duhu…Jak obraz lidství tam vejde a kdy ? Ale sám nemám křídla k tomu letu…Však hle: sjel blesk a všechno blyskotá, v mysli je bílo, všecko jasní se tu ! Leč to už je nad síly života: a jak ten vítr vířící nad souhvězdí, touhou i vúlí LÁSKA kolotá, jež vznáší v kruzích slunce i ty hvězdy.
    🙂 Takže všetko v nebi i na nebi žije, plynie, hýbe sa Láskou a len Láska je cesta do Neba🙂

    Odpovedať

  8. Posted by moonica on 14. apríl 2010 at 19:47

    Dnes mám takmer celý deň duchovné rande s tarotom a vynorila sa mi otázka = Prečo je Ježiš Kristus náš vnútorný Majster ?

    vedela som, že odpoveď je v tarote, ale nejako mi doteraz unikala😉

    takže kristove roky a veci s tým súvisiace je duchovná pozemská zrelosť = číslo Majstra 33 = 3+3 = 6 = Láska
    + 3×3=9 = Božia ucelenosť = 0,1,2,3,4,5,6,7,8,9 = 10 čísel v ktorých je vyjadrená Nekonečná Dokonalosť Boha, a teda Ježiš Kristus je stelesnením Božej Lásky, a to nielen pre nás🙂

    Odpovedať

    • to je pre mňa ťažká matematika🙂
      – napríklad prečo 6 je láska?
      – prečo 9 Božia ucelenosť?

      Podľa čoho sa to určilo? A kto to určil? Ja poznám iba jednotky a nuly – ako počítač a jeho software🙂
      Ale sedí ti to Monika🙂

    • Posted by moonica on 14. apríl 2010 at 20:04

      6. je karta veľkej arkány s názvom Láska alias Milenci
      9. je karta veľkej arkány s názvom Pustovník – najčastejšie zobrazený ako sivovlasý muž, ktorý chráni a zároveň šíri do okolia vlastné vnútorné svetlo – lásku, ja takto vnímam Najvyššieho / Boha🙂

      0-1, 1-0 počítačový algorytmus … a Božie perpetuum mobile je všetko = začiatok začína v konci a koniec končí v začiatku = je to Všetko a teda aj to, čo je medzi 1 a 0 /10/ = 0,1,2,3,4,5,6,7,8,9 = toto všetko tvorí všetko = všetko je už iba variácia na túto tému🙂 alfa a omega = kruh ako symbolické vyjadrenie Boha / Večnosti / Kolobehu Nekonečnosti = koniec je začiatok🙂

    • Posted by moonica on 14. apríl 2010 at 20:13

      Minne,
      teraz som sa poriadne zasmiala, lebo náhody fakt neexistujú = nad tým som citovala Božskú komédiu, časť Nebo – záverečný spev č. 33🙂😉

      je to úžasné, že všetko so všetkým súvisí 🙂

    • Posted by isia on 14. apríl 2010 at 20:19

      Moonica…skúsila si tarot z kabalistického pohľadu niekedy?

    • Posted by isia on 14. apríl 2010 at 20:21

      Minne…dá sa to vysvetliť cez sefiry…prečo 6 láska a podobne. Tam je to viac rozvedené…v Božskom prevedení.

    • No som zvedavý, či niekto z vás vyprodukuje taký článok, nech sa poučíme všetci – nejaké zhrnutie s tou veľkou arkanou.
      Moonika, nepochopil som, nad čím si sa zasmiala, lebo tam bolo už veľa viet a ani súvis tej Božskej komédie nechápem😦

    • Posted by moonica on 14. apríl 2010 at 22:13

      zasmiala som sa nad názvom spevu = Nebo a jeho číslom = 33 a mojím doplnkom k citátu z Božskej komédie = Takže všetko v nebi i na nebi žije, plynie, hýbe sa Láskou a len Láska je cesta do Neba🙂

    • Moonika,
      a nemáš Božskú komédiu v digitálnej podobe?

    • Posted by moonica on 15. apríl 2010 at 09:27

      a keďže rovnoramenný kríž je, okrem iného, symbolom oživenia hmoty Duchom, tak ešte k tomu doplním🙂

      3-3=0=Boh
      3:3=1=Otec
      a zasa sme tam, kde sme boli🙂 0-1, 1-0, 10 …😉

    • Tie 12 mená – kmene Izraela by mohli znamenať toto:
      Ruben-syn videnia-spravodlivost
      Simeon-syn počutia-viera
      Levi-syn prilnutia-laska
      Juda-syn chvaly-rovnováha spravodlivosti a súdu
      Dan -syn súdu-sudca, trest
      Naftali-syn borby-víťazstvo
      Gad-syn zástupov-pravda
      Aser-syn blahoslovenstva-blaženosť
      Izachar-syn mzdy-odmena, možno aj úcta
      Zabulon-syn bývania- vernosť
      Jozef-mudrosť,možno inteligencia
      Benjamín-syn pravice-milosť
      —– a v Zjavení Jána je už miesto kmeňa Dán – syn súdu – kmeň Manasses-syn zabudnutia (Jozefov syn)

  9. Posted by moonica on 14. apríl 2010 at 20:25

    isia,
    🙂 trošku áno – základ je sefir jecira / strom poznania života …

    ale ja som viac na intuitívny výklad, ale veľmi ma zaujal Ján Lev a jeho spojenie tarotu s hebrejskou abecedou a číslami😉

    Odpovedať

  10. Posted by moonica on 14. apríl 2010 at 22:27

    Minne,
    v digit verzii nemám, mám iba objemnú českú verziu z ACADEMIA cez martinus – sú to všetky 3 diely peklo-očistec-nebo v jednej knihe

    Odpovedať

  11. Posted by Martina on 15. apríl 2010 at 09:37

    Minne tu som našla stránku s popisom, neviem či to je prepis knihy, to by posúdila Moonica lepšie http://www.esoterika.cz/?pg=1&katid=20

    Odpovedať

  12. Posted by Groover on 22. apríl 2010 at 07:46

    Zaujimave je ze aj v Hinduizme ide o odriekanie k bohu a uprenu mysel. Alebo v Islame. Chcem pochopit jednu pravdu z roznych pohladov. Lebo tie veci sa prekryvaju v niecom a v niecom zas nie. Rozlicne nazvy to len metia. Dokonca aj pojem oznacovany za “absolutno” sa opisom presne podoba na nirvanu v Budhizme😛 Len tam tak oznacuju prezitok absolutna. Zatial co v beznej literature je to len pojem z filozofie. Kristovo vedomie mi pripada ako nieco co je mimo nasej racionality. Vnutorna pravda ktora sa nadobuda skusenostami a vnimavostou bez odsudzovania. Vlastne cele Kristove ucenie vyplyva z lasky. Chce totiz prelomit barieru dualnosti v samotnom vedomi no je to velmy tazka uloha.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: