Pocity sú vaši učitelia, kým emócie sú vaše deti.


Úryvok z knihy: Duchovné posolstvo, Pamela Kribbe

Áno, Ja stále žijem vnútri vašich sŕdc a čakám na chvíle vo vašom čase, keď ste otvorení a vnímaví na moju energiu. Moja energia, KRISTOVA energia, ktorá sa v tejto dobe znovuzrodzuje, nie je len moja energia. Nie je to jednoducho energia jedného človeka, ktorý žil na Zemi v jednom čase, je to kolektívne energetické pole, na ktorom sa VY podieľate spôsobom, ktorý je oveľa hlbší ako si uvedomujete.

VY všetci ste raz dali sľub, VY všetci ste si zvolili zámer, niesť túto energiu vpred do reality Zeme, aby ste ju ukotvili na Zemi. Mnoho životov, mnoho storočí, ste pracovali na tomto poslaní. VY všetci ste v procese zrodenia KRISTOVHO semena vo Vás a ja vám pomáham. Ja som bol posol, ale vysiatie KRISTOVHO semena bolo predsa kolektívnym úsilím. Dokonca môj príchod na Zem bol možný len vďaka poľu energie, ktoré tu bolo prítomné, tkané Vami. My pracujeme spolu, my sme Jednota. Preto ja som dostupný každému z vás. Nie som výlučne prístupný žiadnej konkrétnej osobe. Ja som v službe pre vás všetkých.

Dnes chcem hovoriť o záležitosti, ktorá sa vás hlboko a často dotýka vo vašich každodenných životoch. Je to o zaobchádzaní s emóciami.

Naposledy som hovoril o energiách mužského a ženského, ktoré prebiehajú cez vaše energetické polia a čakry. Zdôraznil som dôležitosť liečenia nižších troch čakier ako časti stávania sa celistvým a úplným voči sebe. Považoval som za dôležité zdôrazniť to, keďže niektorí z Vás dychtia po duchovnom trende vytiahnuť sa, v myšlienkach aj pocitoch, do vyšších čakier.

Srdce, tretie oko a korunná čakra sú pre vás príťažlivé, pretože tieto energetické centrá Vás prepájajú do vyšších ríš, ktoré sú Vám také prirodzené. Ale skutočné vnútorné prielomy musia teraz nastať na nižšej úrovni, v oblasti nižších čakier, bližšie k Zemi.

Oblasť emócií je životne dôležitá oblasť vo Vašom raste smerom k slobode a celistvosti. VY ste duchovné bytosti. Prichádzate z roviny reality, kde vám hustota a hrubosť pozemskej reality boli neznáme. Vyrovnať sa s tým bolo ťažké.

Počas mnohých životov ste sa snažili prejaviť Vašu kozmickú energiu tu na Zemi. A v tomto prejave, v privádzaní (z angl. channeling, pozn. prekl.) vašej energie na Zem, bolo vytvorených mnoho hlbokých tráum. Emocionálne telo, ktoré VY všetci máte, je posiate ranami a traumami. O tom chcem hovoriť dnes.

Každý, kto kráča po Ceste vnútorného rastu pozná dôležitosť emócií: že by ste ich nemali potláčať, že by ste sa s nimi nejakým spôsobom mali vysporiadať, že ich nakoniec musíte opustiť. Ale ako to všetko funguje už nie je vždy také jasné.

Najprv chcem rozlíšiť medzi emóciami a pocitmi. Nejde mi tu o konkrétne termíny a označenia a môžete to nazývať rôznymi menami, ale chcem rozlíšiť medzi emóciami v zmysle energií, ktoré sú v podstate vyjadrením nepochopenia a pocitmi alebo energiami, ktoré sú druhom vyššieho pochopenia.

Pocity sú vaši učitelia, kým emócie sú vaše deti.

Emócie sú energie, ktoré majú jasný prejav vo fyzickom tele. Emócie sú reakcie na veci, ktoré nie celkom chápete. Zvážte čo sa stane, keď vás prepadne záchvat zúrivosti. Napríklad niekto ublíži neočakávane vašim citom a VY cítite ako sa stávate nahnevaní. Toto môžete veľmi jasne cítiť vo svojom tele, na určitých miestach cítite ako sa energia stáva napätou. Toto fyzické pnutie alebo napätie, ktoré nasleduje energetický šok ukazuje, že niečomu nerozumiete. Prichádza k vám energia, o ktorej si myslíte že je neoprávnená. Pocit, že je s vami nakladané nespravodlivo, v skratke ne-pochopenie je energetický výbuch a uvoľnenie.

Keď sa toto stane, ste konfrontovaní z nasledujúcou voľbou: čo spravím s touto emóciou? Idem na nej založiť svoje vlastné správanie? Idem ju použiť ako palivo pre moje reakcie na druhých ľudí alebo nechám svoje emócie byť a založím svoje činy na niečom inom?

Skôr ako odpoviem na túto otázku chcem vysvetliť prirodzenosť pocitov.

Emócie sú v podstate výbuchy nepochopenia, ktoré môžete jasne vnímať v tele. Pocity, na druhej strane, majú odlišnú povahu a sú tiež odlišne vnímané. Pocity sú tichšie ako emócie. Tie sú šepotom duše, ktoré vás oslovujú prostredníctvom nežného pošťuchovania, vnútorného poznania alebo náhleho intuitívneho činu, ktorý sa neskôr ukáže byť veľmi múdry.

Emócie majú v sebe vždy niečo veľmi intenzívne a dramatické. Všimnite si úzkostné útoky, strach, zlosť alebo hlboký smútok. Emócie vás úplne zovrú a vytiahnu vás preč z vášho duchovného stredu. V okamihu, keď ste vysoko emocionálni, ste plní druhu energie, ktorá vás vyťahuje preč z vášho stredu, vašej vnútornej jasnosti. V tomto zmysle sú emócie ako mraky, ktoré zastierajú Slnko.

Týmto nechcem povedať nič proti emóciám. Emócie by nemali byť potláčané, sú veľmi cenné ako prostriedok ako sa seba bližšie spoznať. Ale chcem uviesť aká je povaha emocionálnej energie: je to výbuch nepochopenia. Emócie vás svojou podstatou odvádzajú von z vášho stredu.

Pocity, na druhej strane, vás privádzajú hlbšie do vás, do vášho stredu. Pocity sú úzko spojené s tým čo nazývate intuícia. Pocity vyjadrujú vyššie pochopenie, druh pochopenia, ktoré presahuje emócie rovnako ako myseľ.

Pocity pochádzajú z nefyzickej ríše, mimo tela. To je dôvod, prečo nie sú tak jasne umiestnené v rámci jedného miesta na fyzickom tele. Zvážte čo sa deje, keď niečo vnímate, atmosféru alebo náladu, alebo keď máte predtuchy o situácii. Existuje teda vo Vás druh poznania, ktorý ako sa zdá prichádza zvonka, a ktorý nie je vašou reakciou na niečo vonkajšie. Prichádza „z ničoho“ („z jasného neba“ ako to VY tak krásne vyjadrujete). V takej chvíli, môžete cítiť ako sa niečo otvára vo Vašej srdcovej čakre.

Jestvuje mnoho situácií, v ktorých k Vám prichádza takéto vnútorné poznanie. Napríklad môžete „vedieť“ niečo o niekom bez toho, aby ste sa s ním alebo s ňou rozprávali. Môžete vnímať niečo o Vás dvoch, čo neskôr bude hrať dôležitú úlohu vo Vašom vzťahu. Také veci nie je jednoduché zachytiť slovami – „jednoducho pocit“ – a prirodzene nie je ľahko ich pochopiť mysľou. (Toto sú chvíle, keď sa Vaša myseľ stáva skeptickou, hovorí Vám, že si vymýšľate alebo že sa z vás stáva blázon).

Rád by som spomenul ďalšiu energiu, ktorá má viac „pocitovú“ povahu ako emocionálnu. Je to radosť. Radosť môže byť jav, ktorý presiahne emocionálne. Niekedy môžete cítiť druh radosti vo vnútri, ktorá Vás pozdvihuje bez konkrétneho dôvodu. Cítite božskosť vo Vašom vnútri a Vaše blízke spojenie so všetkým čo existuje. Taký pocit k Vám môže prísť, keď to najmenej očakávate. Je to ako keby sa vás dotklo Niečo Väčšie alebo ako keby ste sa VY dotkli Väčšej Skutočnosti. Pocity nie je také ľahké vyvolať a prichádzajú k Vám „z jasného neba“. Emócie majú takmer vždy blízku priamu príčinu: spúšťač vo vonkajšom svete, ktorý „stláča vaše gombíky“.

Pocity pochádzajú z dimenzií Vašich VYŠŠÍCH alebo VÄČŠÍCH JA. Musíte byť tichí vo vnútri, aby ste zachytili to šepkanie vo vašom srdci. Emócie môžu rušiť toto vnútorné ticho alebo mier. Preto je životne dôležité stať sa emocionálne chladným a liečiť a uvoľniť potlačené emócie. Len z Vašich pocitov, ktoré Vás spájajú s Vašou dušou, môžete robiť vyvážené rozhodnutia.

Tým, že budete tichí a pokojní môžete cítiť celou svojou bytosťou, čo je pre Vás v určitom okamihu správne. Robiť rozhodnutia založené na emóciách je robiť rozhodnutia z nevystredeného postoja. Musíte najprv uvoľniť emócie a dotknúť sa vnútorného jadra, v ktorom je jasnosť.

Teraz chcem prejsť na otázku ako môžete najlepšie zaobchádzať so svojimi emóciami.

Povedal som, že „pocity sú vaši učitelia a emócie sú vaše deti“. Paralely medzi „byť emocionálnym“ a „byť ako dieťa“ sú ohromujúce. Vaše „vnútorné Dieťa“ je sídlom vašich emócií. Tiež je ohromná podobnosť medzi spôsobom, ktorým jednáte s vašimi vlastnými emóciami a spôsobom, ktorým jednáte so skutočnými deťmi.

Deti sú úprimné a spontánne vo svojich emóciách a neskrývajú ani ich nepotláčajú, kým ich k tomu dospelí nepovzbudia. Avšak skutočnosť, že deti spontánne vyjadrujú svoje emócie neznamená, že deti prežívajú svoje emócie vyváženým spôsobom. Každý vie, že deti sa nechajú uniesť svojimi emóciami (hnevom, strachom alebo smútkom) a často nie sú schopné ich zastaviť. V takej situácii je dieťa takmer utopené vo svojich emóciách a to ho robí nevyváženým, t.j. mimo-stredu.

Jedným z dôvodov tejto neohraničenej emocionality je, že dieťa len nedávno opustilo svet, v ktorom neexistujú takmer žiadne hranice. V éterických alebo astrálnych dimenziách neboli také obmedzenia a ohraničenia ako sú vo fyzických ríšach, vo fyzickom tele. Emócie dieťaťa sú často „reakcie nepochopenia“ na túto fyzickú realitu. Preto kým dieťa vyrastie, potrebuje pomoc a podporu vo vysporiadaní sa so svojimi emóciami. Toto je časť procesu „vyváženého vtelovania“ na Zem.

Takže ako sa vyrovnáte s emóciami či už v sebe samotných alebo vo Vašich deťoch?

Emócie by nemali byť posudzované ani potláčané. Emócie sú dôležitou časťou Vás ako ľudskej bytosti a ako také musia byť rešpektované a prijaté. Môžete sa na svoje emócie pozerať ako na deti, ktoré potrebujú Vašu pozornosť a uznanie a Vaše vedenie.

Na emócie je najlepšie pozerať ako na energiu, ktorá k vám prichádza pre liečenie. Preto je dôležité, aby ste sa nenechali emóciou úplne zmiesť, ale aby ste ostali schopní pozrieť sa na ňu z neutrálneho stanoviska. Je dôležité ostať vedomý. Človek by to mohol poňať takto: nemali by ste potláčať emóciu, ale nemali by ste sa v nej ani utopiť. Pretože keď sa v nej utopíte, keď sa s ňou úplne stotožníte, Dieťa vo vás sa stane tyranom, ktorý vás povedie na scestie.

Najdôležitejšia vec, ktorú môžete spraviť s emóciou je, že ju vpustíte dnu, cítite všetky jej stránky a zároveň nestratíte svoje uvedomenie. Zoberte si napríklad hnev. Môžete pozvať hnev, aby bol úplne prítomný, zažívať ho vo Vašom tele na niekoľkých miestach, zatiaľ čo ho zároveň neutrálne pozorujete. Taký druh vedomia je liečenie. To čo sa v tomto prípade stane je, že objímete emóciu, ktorá je v podstate formou nepochopenia. Toto je duchovná alchýmia.

Dovoľte mi to pomocou príkladu vysvetliť. Vaše dieťa si udrelo svoje kolená o stôl a naozaj ho to bolí. Je nazlostené, kričí bolesťou a kope do stola, pretože sa naň hnevá. Domnieva sa, že stôl je zdrojom bolesti.

Emocionálne vedenie v tomto okamihu znamená, že otec najprv pomôže dieťaťu pomenovať jeho skúsenosť. „Si nahnevaný, že – bolí ťa to, však?“ Pomenovanie je podstatné. Prenesiete koreň problému zo stola do dieťaťa samotného. „Nie je to v stole, si to ty koho to bolí, si to ty, kto je nahnevaný. A áno, Ja chápem tvoju emóciu!

Rodič objíme emóciu dieťaťa s pochopením, s láskou. Vo chvíli keď sa dieťa cíti pochopené a uznané, jeho hnev sa postupne vytratí. Fyzická bolesť môže byť stále prítomná. Ale jeho odpor k bolesti, hnev vôkol nej, sa môže rozpustiť. Dieťa číta vo Vašich očiach súcit a pochopenie, a to uvoľní a utíši jeho emócie. Stôl, príčina emócií, už viac nie je podstatný.

Objatím emócie s pochopením a súcitom presuniete ohnisko pozornosti dieťaťa zvonku dovnútra, a učíte dieťa prevziať zodpovednosť za emóciu. Ukazujete mu, že jeho reakcia na vonkajší podnet nie je daná, ale je to záležitosť voľby. Môžete si zvoliť nepochopenie alebo pochopenie. Môžete si zvoliť bojovať alebo prijať. Môžete si zvoliť.

Toto platí tiež pre Váš vzťah s Vašimi emóciami, Vašim vlastným vnútorným Dieťaťom. Vpustenie Vašich emócií, ich pomenovanie a vynaloženie úsilia na ich pochopenie, znamená, že si naozaj vážite a chováte vaše vnútorné Dieťa. Vykonanie posunu od „vonkajšieho“ k „vnútornému“, prevzatie zodpovednosti za emócie, pomáha vytvoriť vnútorné Dieťa, ktoré nechce nikomu ublížiť, ktoré sa necíti prenasledované. Silné emócie – či už hnev, smútok alebo strach – majú vždy zložku bezmocnosti, t.j. pocitu, že VY ste obeť niečoho, čo je mimo vás. To čo spravíte, keď sa zameriate nie na okolnosti mimo Vás, ale radšej na Vašu reakciu a Vašu bolesť je, že „opustíte“ vonkajší svet ako príčinu Vašich emócií. Už sa tak veľmi nestaráte, čo spôsobilo vznik emócie. Úplne sa obrátite dovnútra a poviete si: okej, toto bola moja reakcia a Ja chápem prečo. Chápem prečo cítim spôsobom, ktorým cítim a budem sa v tom podporovať.

Obrátenie sa k svojim emóciám takýmto milujúcim spôsobom je oslobodzujúce. Vyžaduje to druh seba-disciplíny. Uvoľnenie vonkajšej reality ako „zdroja zla“ a prevzatie plnej zodpovednosti za seba znamená, že potvrdzujete, že „ VY si volíte reagovať určitým spôsobom“. Prestanete sa hádať o tom kto má pravdu a kto sa mýli, koho je za čo treba viniť a jednoducho uvoľníte celú reťaz udalostí, ktorá sa udiala mimo vašej kontroly. „Ja teraz prežívam túto emóciu pri plnom vedomí, že som si zvolil to tak urobiť“. To je prevzatie zodpovednosti. To je odvaha!

Seba-disciplína v tomto je, že sa vzdáte toho, aby ste boli spravodliví alebo aby ste boli bezmocná obeť. Vzdáte sa pocitov hnevu, nepochopenia a všetkých ostatných prejavov byť obeťou, ktoré môžu niekedy byť celkom dobrý pocit. (Vskutku často hýčkate emócie, ktoré vás trápia najviac.) Prevzatie zodpovednosti je aktom pokory. Znamená to, že ste sami k sebe čestní, dokonca aj vo vašich najslabších chvíľach.

Toto je seba-disciplína, ktorá je od Vás vyžadovaná. Zároveň tento druh obrátenia sa dovnútra vyžaduje najvyšší súcit. Na emóciu, ktorej ste úprimne pripravení čeliť ako svojmu vlastnému výtvoru, sa tiež pozeráte s nežným pochopením. „Vybral si si tentokrát zlosť, že?“ Súcit Vám hovorí: „V poriadku, vidím prečo a odpúšťam ti. Možno keď cítiš moju lásku a podporu jasnejšie, nebudeš nabudúce cítiť sklon vybrať si túto reakciu.

Toto je pravá úloha vedomia v seba-liečení. Toto je význam duchovnej alchýmie. Vedomie nebojuje ani neodmieta nič, ono ovinie Temnotu uvedomením. Ovinie energie nepochopenia pochopením, a tak premení obyčajný kov na zlato. Vedomie a Láska sú v podstate rovnaké. Byť vedomý znamená nechať všetko na pokoji a obaliť to Vašou láskou a súcitom.

Často si myslíte, že „vedomie samotné“ nestačí na prekonanie emocionálnych problémov. Hovoríte: Viem, že som potláčal emócie, poznám toho príčinu, som si vedomý, ale neodchádza to.

V takom prípade je vo Vás jemný odpor k tej emócii. Držíte sa v odstupe od emócie zo strachu, že ňou budete pohltení. Ale VY nikdy nie ste pohltení emóciou, keď si ju vedome zvolíte.

Pokiaľ sa držíte od emócie v odstupe, ste s ňou vo vojne. Bojujete s emóciou a to sa obráti proti Vám niekoľkými spôsobmi. Nakoniec ju nemôžete udržať mimo. Prejaví sa vo Vašom tele ako bolesť alebo napätie alebo ako pocit depresie. To, že sa cítite často na dne alebo unavení je jasné znamenie, že potláčate určité emócie.

Ide o to, že musíte dovoliť emóciám, aby úplne vstúpili do Vášho vedomia. Ak neviete presne aké emócie sa tam nachádzajú, môžete veľmi ľahko začať pociťovať pnutia vo Vašom tele. Toto je brána k emóciám. Vo Vašom tele je to všetko uložené. Napríklad, ak cítite bolesť alebo napätie v oblasti vášho žalúdka, môžete tam ísť svojim vedomím a spýtať sa o čo ide. Nechajte k sebe prehovoriť bunky svojho tela. Alebo si predstavte, že práve tam sa nachádza Dieťa. Požiadajte Dieťa, aby Vám ukázalo aká emócia v ňom prevláda.

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa spojiť s vašimi emóciami. Je podstatné uvedomiť si, že energia ktorá uviazla v emócii sa chce pohybovať. Táto energia chce byť uvoľnená, a preto klope na Vaše dvere ako fyzická ťažkosť alebo ako pocit napätia alebo depresie. Pre vás je podstatné byť skutočne otvorení a pripravení cítiť emóciu.

Emócie sú časťou vašej pozemskej reality – ale nemali by nad Vami získať moc. Emócie sú ako mraky pre Slnko. Preto je také dôležité byť si vedomí svojich emócií a jednať s nimi vedome. Z jasného a vyváženého emocionálneho tela, je oveľa ľahšie spojiť sa s Vašou dušou alebo vnútorným jadrom, prostredníctvom Vašej intuície.

To dôležité vo výchove detí je, aby sa naučili chápať svoje emócie, chápať odkiaľ prichádzajú a prevziať za ne zodpovednosť. S vašou pomocou sa môžu deti naučiť vidieť svoje emócie ako „výbuchy nepochopenia“. Toto pochopenie zabráni Vašim deťom aby sa „utopili“ vo svojich emóciách a vymkli sa kontrole. Pochopenie oslobodzuje a privádza Vás späť vo vášho vlastného stredu bez potláčania emócií. Rodič učí svoje dieťa zaobchádzať s emóciami týmto spôsobom tak, že je toho živým príkladom.

Všetky otázky, ktoré máte ohľadom zaobchádzania s Vašimi deťmi platia tiež pre vás samotných. Ako sa vyrovnávate s Vašimi vlastnými emóciami? Ste na seba tvrdí? Keď sa po nejakú dobu cítite nahnevaní alebo smutní vychovávate sa tak, že poviete: „Ale no tak, daj sa dokopy a pohni sa ďalej“? Potláčate svoje emócie? Máte pocit že seba-kázeň je správna a nutná? Kto vás to naučil? Bol to rodič?

Alebo prechádzate na druhú stranu? Hoviete si vo Vašich emóciách, nechcete ich opustiť? Toto je tiež častý prípad. Mohli ste sa po dlhý čas cítiť, že ste boli obeť nejakej situácie mimo Vás, napríklad Vašej výchovy, Vášho rodiča alebo Vášho pracovného prostredia. V určitej chvíli, mohlo byť veľmi oslobodzujúce dostať sa do dotyku s hnevom z negatívnych vecí, ktoré Vás ovplyvnili. Hnev Vám môže umožniť oslobodiť sa od týchto vplyvov a ísť svojou vlastnou cestou. Avšak môžete sa stať tak očarovaní svojim hnevom, že sa ho už nechcete nikdy viac vzdať. Namiesto toho, aby sa stal bránou, stane sa spôsobom života. Druh bytia obeťou, ktorý sa vynorí je všetko len nie liečenie. Zadržiava Vás späť pred tým, aby ste naozaj stáli vo Vašej vlastnej sile.

Je veľmi dôležité prevziať zodpovednosť za Vaše vlastné emócie a nerobiť z nich absolútne pravdy. Keď im udelíte status pravdy namiesto toho, aby ste sa na ne pozerali ako na „výbuchy nepochopenia“, budete na nich zakladať Vaše činy a to povedie k nevystredeným rozhodnutiam.

To isté sa stane s deťmi, ktoré majú povolenú príliš veľkú emocionálnu slobodu. Zdivejú a stanú sa neovládateľnými, stanú sa malými tyranmi a to nie je správne. Emocionálny chaos je rovnako nepríjemný pre dieťa ako pre rodiča.

Stručne povedané, môžete byť príliš prísni alebo príliš zhovievaví pri zaobchádzaní s Vašimi emóciami (a analogicky so svojimi deťmi). Chcem trocha viac prebrať „zhovievavý“ spôsob, pretože ten sa zdá byť skôr problémom dneška. Od šesťdesiatych rokov existuje kolektívne uvedomenie, že nie je dobré potláčať Vaše emócie, pretože tým dusíte svoju spontánnosť a tvorivosť, teda samotnú svoju dušu. Spoločnosť by produkovala disciplinované a poslušné deti, ktoré sa starajú viac o pravidlá ako o šepot srdca a to je tragédia – pre spoločnosť rovnako ako pre jednotlivca.

Ale čo druhý extrém: čo oddanie sa emóciám takým spôsobom, že Vás uchvátia a vládnu Vášmu životu?

Môžete veľmi dobre pozorovať vo Vás či sú tam emócie, ktoré hýčkate takým spôsobom, že ich považujete za pravdu namiesto toho čím skutočne sú: výbuchy nepochopenia. Toto sú emócie, s ktorými ste sa stotožnili. Paradoxom je, že dosť často sú práve toto emócie, ktoré vám spôsobujú veľa utrpenia. Napríklad: bezmocnosť („nemôžem si pomôcť“), kontrola („to zvládnem“), hnev („to je ich chyba“) alebo smútok („život je mizerný“). Toto sú všetko emócie, ktoré sú bolestivé ale predsa, na inej úrovni Vám dávajú niečo zvláštne, čoho sa držíte.

Zoberte si bezmocnosť alebo „pocit obete“. Tieto emocionálne vzorce môžu v sebe obsahovať výhody. Môžu Vám dať pocit bezpečia. Oslobodzujú Vás od určitých záväzkov a zodpovednosti. „Nemôžem si pomôcť, však?“ Je to temný kút, v ktorom sedíte, ale zdá sa, že je bezpečný. Nebezpečenstvo stotožnenia sa alebo „splynutia“ s takým emocionálnym vzorcom na dlhý čas je, že stratíte dotyk s Vašou vlastnou pravou slobodou, Vaším najvnútornejším božským jadrom.

Na Vašu životnú cestu mohli vstúpiť veci, ktoré vo Vás oprávnene vyvolali emócie hnevu a nenávisti. Toto sa mohlo stať vo vašej mladosti, neskôr alebo dokonca v minulých životoch. Je veľmi dôležité, aby ste sa vedome dotkli týchto emócií a aby ste si uvedomili hnev, smútok a každú inú intenzívne nabitú energiu vo Vás. Ale v určitom bode, musíte prevziať zodpovednosť za svoje emócie, pretože tie určujú vaše reakcie na vonkajšiu udalosť.

Byť vystredený, byť v stave jasnosti a duchovnej rovnováhy, znamená, že prevezmete plnú zodpovednosť za všetky emócie, ktoré sú vo Vás. Môžete potom rozpoznať vo Vás napríklad emóciu hnevu a zároveň povedať: toto bola moja reakcia na určité udalosti. Obklopím túto reakciu s pochopením ale súčasne mám v úmysle ju opustiť.

Život nakoniec nie je o tom, ako mať pravdu, je o tom ako byť slobodný a celistvý. Je veľmi oslobodzujúce opustiť staré emocionálne reakcie, ktoré prerástli do životného štýlu.

Človek by mohol povedať, že je to všetko o nenásilnej strednej ceste medzi potláčaním emócií a utopením sa v nich. V oboch smeroch ste boli vychovaní s názormi a ideálmi, ktoré nie sú v súlade s povahou duchovnej alchýmie. Podstatou duchovného rastu je, že nič nepotláčate, ale súčasne za to nesiete plnú zodpovednosť. Cítim to, volím si túto reakciu, takže ju môžem vyliečiť. Uplatnenie vášho nároku na Majstrovstvo – to je to o čom je naozaj moje posolstvo.

Uplatnite svoj nárok na Majstrovstvo, staňte sa Majstrom emocionálnych kusov a častí, ktoré Vás mučia, často za vašim chrbtom. Dotknite sa ich, prevezmite zodpovednosť. Nenechajte sa viesť nevedomými emocionálnymi bolesťami, ktoré Vás odvádzajú nabok a hatia Vašu Cestu k vnútornej slobode. Je to Vaše vedomie čo lieči. Nikto druhý pre Vás nemôže obnoviť moc nad vašimi vlastnými emóciami. Neexistujú žiadne vonkajšie nástroje alebo prostriedky ako tieto emócie odstrániť. Len tým, že si ich uvedomíte so silou, odhodlaním a súcitom, budú uvoľnené do Svetla.

Stať sa celistvým a slobodným na emocionálnej úrovni je jednou z najdôležitejších stránok duchovného rastu.

Chcem zakončiť slovami: nerobte to náročnejšie ako to je. Duchovná Cesta je jednoduchá Cesta. Je to o Láske k sebe a vnútornej jasnosti. Nevyžaduje žiadne zvláštne poznanie, ani žiadne zvláštne rituály, pravidlá alebo metódy. Všetky veci, ktoré potrebujete pre Váš duchovný rast, sú vo Vás.

V tichej chvíli, prejdite na Vašu cítiacu stranu. Nechajte túto cítiacu stranu, aby vám povedala, aké potreby musia byť vo Vás vyjasnené a očistené. Dôverujte svojej intuícii. Pracujte na tom. Verte si.

VY ste Majstrom svojho života, Majstrom vašej jedinečnej Cesty k Láske a Slobode.

Zdroj: Pamela Kribbe, Duchovné posolstvo (preklady channelingov Jeshua)


13 responses to this post.

  1. Posted by valery on 9. marec 2010 at 13:11

    To o tej duchovnej alchýmii to bolo pekne povedané. Ja som sa nedávno utopila v emócii smútku a beznádejje a ochorela som tak, že som možno ešte taká chorá ani nebola. Je to všetko pravda, čo píšeš, len v danej chvíli je to veľmi ťažké.

    Odpovedať

  2. Tomu verím Valery, ľahko na cvičisku, ťažko na bojisku😦
    teóriu poznáme, ale keď dôjde k najhoršiemu, vtedy sa v človeku už ozýva niečo iné.

    Odpovedať

  3. Posted by white82 on 21. marec 2010 at 17:11

    Minne, máš perfektný blog, už ťa mám v záložkách😀

    A tento článok som potrebovala ako soľ!!! Vďaka.
    A teraz som si len uvedomila, že svoje emócie väčšinou potláčam (to som si nebola myslela) – lebo to cítim v hrdlovej čakre (pichanie a nepríjemný pocit) a potom to vyústi do stuhnutej šije a krku…😦
    Aj keď sa mi zase darí ich väčšinou pochopiť, čo je dobré… Ale sú tu niektoré, ktorým neviem prísť na koreň.

    Odpovedať

  4. Posted by dante on 27. február 2011 at 19:35

    Niektoré pasáže sú zaujímavé, ale nepáči sa mi, že sú to vysvetlené len negatívne emócie – hnev, bolesť, bezmocnosť. Ale sú tu aj pozitívne ako je láska, zamilovanie sa. Z toho logicky vyplýva ako keby aj tieto emócie boli zlé. Najväčší klinec je reklama – kedy nájdeš svoju pravú lásku. Zrejme mám v tomto medzeri, nechápem tomu. Najskôr hovoríš, že treba byť na úrovni emócií chladný a na druhú stranu sem dávaš adresu kde nájdem svoju pravú lásku. Teším sa na vysvetlenie

    Odpovedať

  5. Tie pozitívne vs. negatívne emócie… Predstav si zákon rytmu – raz si hore, raz dole, potom v strede, hore, dole… atď. Tzn. keď si extrémne šťastná, príde niečo, čo tento tvoj stav vráti do rovnováhy. Ja to tak vnímam už dlhšie. Keď si vo svojom strede, je to stav mieru… so všetkým – so sebou, s okolím…atď. Si teda v stave rovnováhy. Niekto hovorí, že je to najvyššia možná vibrácia. (Neviem).
    Pozeraj sa na tie emócie z pohľadu vibrácií – čím vyššia vibrácia, tým lepšie… Tzn. lásku a zamilovanosť neber ako “zlú” emóciu. Ja viem, niekto sa snaží dosiahnuť stav bezemočnosti, ale nie som zástancom “umelého prístupu”… Všetko má svoj čas. (Keď sa niekto doslova snaží zbaviť emócií – ako vie, že ich nepotláča?😉 )

    (Minne, takto po roku je sranda čítať si niektoré svoje komentáre spätne…😀 )

    Odpovedať

  6. Posted by dante on 28. február 2011 at 08:35

    takže zamilovanosť by som mohol brať ako dobrú skúsenosť k pochopeniu emócií? Zaoberám sa duchovným rozvojom a vstúpila mi do toho jedna slečna. chcem pokračeovať aj v duchovnej ceste a zároveň nepadnúť na pudovú úroveň. Oháňam sa tu faktami ktoré som sa doteraz dostal. Možno mám iba predsudky, ale inak som zmätený. Mám aj lepší kontakt s duchovnými bytosťami pri väčších emóciách, ale hovoria mi, že to neni dobré, ale ja sa im snažím vysvetliť, že mne ide o dôležitú skúsenosť. Možno je to len podvedomie a obrazy si vysvetlujem po svojom. Preto hladám radu.
    A ešte ospravedlnenie nevedel som, že je to úryvok z knihy takže prepáč.

    Odpovedať

    • Posted by nitram on 1. marec 2011 at 14:38

      to mi připomíná mládence, který přišel žádat o radu Sókrata.
      Mám možnost se oženit. Jedna s dívek, má velké věno, ale jinak mne nepřitahuje. Druhá dívka ke které hořím láskou je ovšem chudá. Nebo se nemám vůbec ženit. Co mi radíš?

      Sókratés pohlédl na mldíka zkoumavým pohledem a poté odvětil.
      Dělej jak myslíš, stejně budeš litovat.

      Víte dante, tato otázka by neměla být řešena myslí, ale především srdcem… 🙂

    • 🙂 dante,

      vďaka tvojmu nick-u som si spomenula na citát od Danteho :

      “Všetky hriechy sveta plynú z nedostatku lásky” – Dante Alighieri

      Možno by si odpovede na tvoje otázky našiel aj v jeho najznámejšom diele = Božská komédia.🙂

  7. Posted by dante on 3. marec 2011 at 21:29

    😀 ako bez srandy úplne náhodou, bez tejto súvislosti som o tejto knihe som už pred mesiacom uvažoval, len mám bakalárku😀 závan emócii na čo nie som zvyknutý a musel som to zo seba dostať rôznymi spôsobmi😀 Ďakujem za komenty hehe pobavili a zároveň aj vysvetlili😀

    Odpovedať

    • 😀 časom prídu aj závany potvrdzujúce, že náhody neexistujú😛

      Božská komédia s tým skutočne súvisí nielen obsahom, ale aj členením = Peklo – emócií, Očistec – pocitov, Raj – cit najmocnejší = Láska …

  8. Posted by dante on 4. marec 2011 at 22:43

    v pondelok idem do moravsko zemskej knihovny :DD

    Odpovedať

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: