Duch, duša a telo


Telo je fyzické obydlie duše po obmedzenú dobu.

Duša je nefyzická, je to psychické ukotvenie skúseností. Nesie skúsenosti mnohých životov. Duša sa vyvíja časom a pomaly sa rozvíja na prekrásny drahokam s mnohými plôškami, každá plôška odráža iný druh skúseností a vedomosti na nich založené.

Duch sa nemení ani nerozvíja v čase.

Duch je mimo čas a priestor. Duch vo vás je vaša večná, bezčasová časť vás, ktorá je Jedno s Bohom, ktorý vás vytvoril. Je to božské vedomie, ktoré je základom vášho vyjadrenia v priestore a čase. Zrodili ste sa z ríše čistého Vedomia a niesli ste časť toho Vedomia v sebe počas všetkých vašich prejavov v hmotnej podobe.

Duša sa podieľa na dualite. Ona je ovplyvnená a transformovaná svojimi skúsenosťami v dualite. Duch je mimo duality. Je to pozadie, na ktorom sa všetko vyvíja a rozvíja. Je to Alfa a Omega, môžete ho jednoducho nazvať Bytie Zdroja.

Ticho, vonkajšie, ale hlavne vnútorné, je najlepším vstupom pre zažívanie tejto večne prítomnej energie, ktorou ste Vy vo vašom najhlbšom jadre. V tichu sa môžete dotknúť najzázračnejšej a najsamozrejmejšej veci aká existuje: Ducha, Boha, Zdroja, Bytia.

Duša nesie spomienky z mnohých inkarnácií. Ona vie a chápe omnoho viac ako vaša pozemská osobnosť. Duša je napojená na mimozmyslové zdroje poznania, ako sú vaše osobnosti z minulých životov a sprievodcovia alebo známosti na astrálnych rovinách. Napriek tomu môže byť duša v stave zmätku, nevedomá si svojej pravej podstaty. Duša môže byť traumatizovaná určitými skúsenosťami a zotrvávať kvôli tomu po určitú dobu v stave Temnoty. Duša sa neustále vyvíja a získava pochopenie duality prítomnej v živote na Zemi.

Duša je nepohyblivý bod v rámci tohto vývoja. Duša môže byť v stave Temnoty alebo Osvietenia. Nie však duch.

Duch je čisté Bytie, čisté Vedomie. On je v Temnote rovnako ako vo Svetle. On je Jednota ležiaca na pozadí každej duality. Keď vstúpite do štvrtej fázy premeny od ega k srdcu, spojíte sa s Duchom. Spojíte sa so svojou Božskosťou.

Spojenie sa s Bohom vo vašom vnútri je ako byť vybraný z duality, zostávajúc pri tom plne prítomný a uzemnený. V tomto stave je vaše vedomie naplnené hlbokou ale ticho extázou: zmesou Mieru a Radosti.

Uvedomíte si, že nie ste závislí na ničom mimo vás. Ste slobodní. Ste naozaj vo svete ale nie ste z neho.

Spojenie sa s duchom vo vašom vnútri nie je niečo, čo sa stane raz a navždy. Je to pomalý a postupný proces, v ktorom sa spojíte, odpojíte, spojíte… Postupne sa zameranie vášho vedomia presúva z duality do Jednoty. Preorientuje sa, zisťujúc, že je viac priťahované k tichu ako k myšlienkam a citom. Tichom máme na mysli bytie plne sústredené do prítomnosti, v stave neposudzujúceho vedomia.

Nejestvujú žiadne pevné metódy ani prostriedky ako sa tam dostať. Kľúčom pre spojenie sa so svojim duchom nie je sledovať niektorú disciplínu (ako meditácia, hladovanie atď.), ale naozaj pochopiť – pochopiť, že to čo vás privedie Domov, je ticho, a nie vaše myšlienky alebo city.

Toto pochopenie rastie pomaly, ako si stále viac uvedomujete mechanizmus vašich myšlienok a citov. Opustíte staré zvyky a otvoríte sa novej skutočnosti vedomia založeného na srdci. Vedomie založené na egu vo vás vädne a pomaly umiera.

Umieranie nie je niečo čo robíte, je to niečo, čomu umožníte, aby sa to stalo. Vzdáte sa procesu umierania. Smrť je ďalšie slovo pre zmenu, transformáciu. Vždy je to tak. Smrť je vždy opustením starého a otvorením sa novému. V tomto procese nie je jediný okamih v ktorom „nie ste“, t.j. v ktorom ste mŕtvy podľa vašej definície. Smrť ako ju definujete je ilúzia. Je to len váš strach zo zmeny, ktorý vás núti báť sa smrti.

Vy sa počas svojho života obávate nie len toho, že zomriete fyzicky, ale tiež toho, že zomriete emocionálne a mentálne. Ale bez smrti by sa veci stali pevnými a nepružnými. Stali by ste sa zajatcami starých foriem: obnoseného tela, zastaralých myšlienkových vzorcov, obmedzujúcich citových reakcií. Nie je to dusivé? Smrť je osloboditeľ. Smrť je kaskáda čerstvej vody, ktorá prelomí vaše staré, zhrdzavené brány a vženie vás do nových oblastí skúseností.

Nebojte sa smrti. Smrť neexistuje, existuje iba zmena.

Prechod od vedomia založeného na egu k žitiu v strede srdca je v mnohých ohľadoch skúsenosťou smrti. Čím viac sa stotožňujete s Duchom, s Bohom vo vašom vnútri, tým viac opúšťate veci, o ktoré ste sa zvykli obávať alebo na ktoré ste zvykli vynakladať veľa energie. Uvedomujete si na hlbších a hlbších úrovniach, že niet naozaj ničoho, čo by bolo treba robiť, okrem bytia. Keď sa stotožníte so svojim bytím, namiesto prchavých myšlienok a citov, ktoré vami prechádzajú, okamžite sa zmení váš život. Duch nie je niečo neurčité. Je to skutočnosť, ktorú naozaj môžete priniesť do vášho života. Byť v dotyku s týmto najčistejším zdrojom nakoniec zmení všetko vo vašom živote. Boh alebo Zdroj alebo Duch je zo svojej podstaty tvorivý, ale spôsobmi, ktoré sú vám takmer nepochopiteľné.

Duch je tichý a stály a predsa tvorivý. Skutočnosť božského nie je možné naozaj uchopiť mysľou. Je možné ju len cítiť. Ak ju vpustíte do svojho života a rozpoznáte, že je to šepot vášho srdca, začne všetko pomaly zapadať na svoje miesto. Keď ste naladení na skutočnosť Ducha, tiché uvedomenie, ktoré je za všetkými vašimi skúsenosťami, prestanete realite vtláčať alebo vnucovať svoju vôľu. Umožníte veciam, aby zapadli späť do ich prirodzeného stavu bytia. Stanete sa svojim prirodzeným, pravým JA. Toto všetko sa udeje harmonickým, zmysluplným spôsobom. Zažijete, ako sa veci spájajú spôsobom, ktorý má prirodzený rytmus, svoj prirodzený prúd. Všetko čo máte robiť je, že zostanete naladení na tento božský rytmus a necháte odísť strachy a nedorozumenia, ktoré spôsobujú že chcete zasahovať.

Pomáhanie druhým z úrovne Ducha

Keď dokončíte prechod z vedomia založeného na egu k vedomiu založenému na srdci, ste viac-menej neustále v dotyku s božským prúdom bytia vo vnútri. V tomto stave bytia niet potreby alebo túžby po pomáhaní druhým, ale táto túžba príde prirodzene k vám. Pritiahnete si ju k sebe, ale nie prostredníctvom vôle. Energeticky teraz vyžarujete určité vibrácie. Vo vašom poli je prítomné niečo, čo priťahuje pozornosť ľudí. Nie je to niečo čo robíte, ale niečo čím ste. Vo vašej energii je dostupná vibrácia, ktorá im pomáha dotknúť sa ich vlastného BOŽSKÉHO JA.

Zdroj: Pamela Kribbe, Duchovné posolstvo (preklady channelingov Jeshua)

24 responses to this post.

  1. Nrayn,
    je to úryvok z knihy, ktorý ma oslovil a je proste v súlade s mojim pochopením.

    Existujú rôzne teórie, je rozdielna terminológia, ale pravda je len jedna.
    Náš rozum je ovplyvniteľný, ale náš Duch, ako čisté vedomie je nemenné a neovplyvniteľné. Kto prešiel fázou “od Ega k Srdcu”, čiže sa vie napojiť na zdroj múdrosti pochádzajúcej z jeho Ducha, ktorý sídli v “srdci”, dokáže rozoznať Pravdu.
    Preto nech sa každý sám rozhodne, akú cestu si vyberie.

    Ego, tvorí násilím prostredníctvom vôle ( 3. čakra, solar plexus).
    Srdce tvorí a koná nenásilne prostredníctvom lásky a to je tvorba, akú používa Boh, lebo Boh je Láska a on preto nepoužíva svoju vôľu, aby zastavil napr. vojny.
    Viem, že zatiaľ nie každý pochopil vetu “Kľúčom pre spojenie sa so svojim duchom nie je sledovať niektorú disciplínu (ako meditácia, hladovanie atď.), ale naozaj pochopiť – pochopiť, že to čo vás privedie Domov, je ticho, a nie vaše myšlienky alebo city.”
    To Ticho nie je ticho, ale Ticho.🙂

    Odpovedať

    • Posted by j on 8. október 2016 at 22:14

      Prave medtacia a ine techniky(Pranajama a pod.) nam maju pomoct dosiahnut to Ticho.

  2. Posted by Beata on 3. marec 2010 at 16:43

    Minne, pekne si to napísal: “Preto nech sa každý sám rozhodne, akú cestu si vyberie.”…😀

    Odpovedať

  3. K myšlienke “Kľúčom pre spojenie sa so svojim duchom je ticho, a nie vaše myšlienky alebo city.”

    Vieme, že človek sa dokáže napojiť na svojho ducha – univerzálne vedomie… napríklad v meditácii, čiže keď stíšime svoju myseľ, zastavíme tok svojich myšlienok – vtedy dokážeme vnímať “rádiostanicu z neba”, čiže informácie z “duchovna” – ideme do budúcnosti, minulosti, presunieme vedomie do inej krajiny, do cudzej hlavy atd.
    Lenže budúcnosťou ľudstva, keďže sme už na vyššej duchovnej úrovni, ako pred pár tisíc rokmi, nie je spojenie sa s duchom iba v “bezvedomí” ale počas bdelého vnímania. Aj teraz to dokážu niektorí ľudia (osobne poznám), bdelým vnímaním, tak ako to vedel aj Ježiš (nie mediálne, ako napr. automatickým písmom, hypnózou alebo inou pomocou nejakej bytosti). Ide o spojenie ducha s našim bdelým vedomím. Lenže, ak nedokážeme čeliť našim myšlienkam a pocitom, ktoré nám vládnu počas dňa a otravujú nás, vtedy sa nespojíme s duchom. Potrebuje sa “stíšiť” a tak prijať informácie, ktoré potrebujeme, bez toho, aby sme si ľahli a pomaličky stišovali myseľ. To je to “Ticho”.

    Odpovedať

    • Posted by Juraj on 13. január 2011 at 21:30

      Minne,

      rad by som sa spytal na nazor ohladom bdeleho vedomia a ducha. Nijektore zdroje uvadzaju, ze moje ja, ktore si uvedomujem, je akoby sucastou duse (pocitove, rozumovej a vedomej), alebo uvadzane ako nizsie ja, zaroven sa uvadza, ze hned vyssi clanok je vyssie ja, alebo manas, alebo jezuliatko, alebo “Kristus v nas”, alebo duchovna iskra, ktora ma potencial sa vyvinut na sebauvedomenie, kedze je este akokoby u anjela. To je ten prvy nesmrtelny clanok nasej bytosti, ktory nie je vedomy sam seba, inak, ako pise Dr. Pales v istom vyvojovom stadiu, by bolo nase vyssie ja nasim normalnym sebavedomym ja a z nas by ziarili vsetky cnosti. Toto je clanok bytosti, o ktorom mozme hovorit v suvislosti s reinkarnaciou. Prva otazka by bola, ze co sa stane po smrti s mojim nizsim ja, ktore si teraz uvedomujem, kedze ako pise Dr. Pales, v dusi nieto nic nesmrtelneho za zivota, nieto este po smrti. Cize to co si teraz uvedomujem ako ja sa rozplynie a v novom zivote bude nejake dalsie nove ja(osobnost)pozivat dosledky pricin, ktore teraz sposobim? A druha otazka by bola, ze koho je to karma na ktoru som momentalne priputany, kedze z osobnosti z minuleho zivota neostalo nic, iba vytazok z predosleho zivota ktory je potrebny z hladiska vecnosti a pripojeny ku kauzalnemu telu, co sa mi teraz prejavuje ako svedomie

      citujem:
      Tak čo tu potom vlastne zostáva, čo sa reinkarnuje? Kým sa nezrodí onen Kristus v nás, tak – prísne povedané – nič. Naše nižšie ja sa neprevteluje; a naše vyššie ja sa ešte vôbec nevteluje, ale je u anjelov. Naše vyššie ja zatiaľ nie je vtelené v nás, ale sa iba vznáša nad nami a zostupuje k nám. Veď keby už bolo v nás, už by sme neboli viac naším nižším ja, ale vyššie ja by bolo naším obyčajným ja – a z nás by žiarili všetky cnosti.

      Mohol by mi niekto povedat ako to vlastne je prosim ?🙂

      dakujem

    • Juraj,
      autor, ktorého menujete, zrejme viete, že hovorí o učení Antroposofickej spoločnosti, ktorú založil Rudolf Steiner. Možno Vám viac ozrejmí napr. článok zo Steinerovej knihy: https://cestalasky.wordpress.com/2010/04/02/7-tiel-a-7-vedomi-cloveka/

      Podľa tohto učenia, ak sa človek zbaví svojej zlej vlastnosti, napríklad “prestane navždy kradnúť” a táto vlastnosť sídlila v astrálnom tele, tak postupnou premenou astrálneho tela sa pretvára vyšší, piaty článok bytosti – mannas (duchovné JA). Z tretieho článku sa tak vytráca “krádež” (ako negatívna energia) a tým aj miznú príčiny, ktoré by nás karmicky zasiahli ako následok tým, že by sme prichádzali sami o majetok krádežou alebo podobným spôsobom. Čím viac takto vyčistíme svoje nižšie zložky, tým viac sa vytvárajú naše vyššie zložky.

    • Posted by Juraj on 16. január 2011 at 16:03

      Minne,

      Dakujem velmi pekne za odpoved. Tieto skutocnosti uz poznam, skor som chcel zamerat svoju otazku tymto smero smerom:

      co sa stane ak sa mi nepodari v tomto zivote prebudit ten piaty nesmrtelny prvok vyssie ja?

      V literature Rudolfa Steiner sa pise vela o zivote medzi zivotom a smrtou v tom zmysle, ze clovek po prekonani kamaloky prejde do urovni devachanu, ktory RS nazyva aj nebom. Ale nebo je duchovnej podstaty a ak bytost prekona kamaloku a odhadzuje svoje astralne telo, tak potom sa stale nachadza jeho nizsie ja v dusi a dusa nie je duchovna, ale dusevna cize by to nemalo byt nebom.

      Ja žije v tele a duši, duch však žije v ja. A to, čo je v ja obsiahnuté z ducha, to je večné. Duch žiari do ja a žije v ňom ako vo svojej schránke, ako pre ja sú schránkami telo a duša.

      Dalej popisuje, ze bytost je v devachane plne vedoma, co podporuje teoriu, ze je to stale stav nizsieho Ja. A zaroven az vyssie Ja, ta duchovna iskra, ma duchovnu podstatu a je momentalne nevedome a az toto nevedome ja sa nachadza v nebi medzi plne uvedomelymi bytostami rovnakej duchovnej podstaty.

      Z tohto vsetkeho mi vyplyva bud, ze po smrti po odovzdani vsetkych esencii vydobitych pocas zivota osobnost spolu s nizsim ja zanika, alebo to iste ja v tej istej dusi vracia na zem?
      Alebo to RS niekde pisal a som to prehliadol.

      Jan van Rijckenborgh(zakladatel novodobeho rozekruciankeho ucenia): Mysterium života a smrti. :

      Duševní život nemá nic společného se životem ducha; zaměňovat duši s duchem by bylo stejně nesprávné jako nepřihlížet k protikladům! Prastará učení o reinkarnaci proto buď mají jiný smysl, nebo jsou pouhým bludem…
      Žijete jen jednou! Po smrti váš životní plamen po delší či kratší
      době vyhasne! Vaše osobnost umírá – Vaše duše rovněž.
      Jsou dvě vzájemně odlišné bytosti, jež společně tvoří aktuální bytost, kterou jsme zvyklí označovat pojmem “člověk”… První z těchto bytostí, vyprázdněný mikrokosmos, je věčnou bytostí i když vystavenou četným proměnám; druhou bytostí je pozemská, látková a smrtelná duševní bytost se svou osobností… Jestliže se spojení stává věčným, vidíme, jak se smrtelná duševní bytost začíná druhé bytosti zasvěcovat, věnovat a obětovat se jí…
      O smrti nebo o životě musíte rozhodnout v tomtoživotě! Jestliže to neučiníte, učiní to možná o několik tisíc let později
      jiná duševní bytost ve vašem mikrokosmu – vy ale touto druhou duševní bytostí zcela jistě nebudete…”
      “Můžete říci, že jste znali minulý život? Nemůžete! Když zemřete,
      rozplyne se v přůběhu času celá vaše osobnost a jen základní princip ohně… se vrátí k vyššímu já… Tak jako za několik dní vyprchá bytost psa, tak se děje s námi za trochu delší dobu, když se zastavíme v tomto přírodním řádu… planeta uvnitř mikrokosmu, tedy lidský zjev – je vždy znovu zničen. Není to tedy reinkarnace, nové vtělení osobnosti. Ze smrtelné duše nezůstane po smrti nic… Jedině když se vaše duše znovuzrozením z vody a ducha, tedy transfigurací, stala nesmrtelnou, můžete se případně, lze-li vás potřebovat, dobrovolně vrátit zrozením…

      Ak by sa dalo vyjadrit k vyssiemu by som bol velmi rad.

      Dakujem pekne.

      Juraj.

    • Juraj,
      teoretizovať by sa dalo rôzne. Aj novú teóriu je dosť ľahko vymyslieť a navyše zarábať na tom. Stále sa nájdu noví prívrženci. Ale kto Vám zaručí, že píše pravdu. Kto môže zaručiť, že má pravdu Steiner, Biblia, Védy, Rijckenborgh, Abdrushin, cirkev a podobne? Každý verí svojej pravde, hoci si tie pravdy často protirečia. Preto aj ja som na túto stránku napísal viac zaujímavých zdrojov a učení, nech to pomôže vo výbere pri hľadaní pravdy pre jednotlivcov. Často som sa vyvaroval prezradiť verejne pre veľké množstvo ľudí svoj vlastný názor na podobnú vec a odpovedal som asi tak, že podľa učenia toho a toho je to tak🙂, aby som niekoho náhodou nezviedol z jeho cesty. Nech sa rozhodne každý sám podľa vlastného vnútra. A ak by šlo o môj skromný názor, tak to radšej poviem medzi 4 očami.
      Takže aj pri tejto otázke je viacero učení a odpovedí, čo vlastne aj viete (čo sa stane, ak v tomto živote nevyvinieme 5 prvok, vyššie JA?)- podľa rímskokatolíckej cirkvi možno nejaké večné zatratenie, podľa najväčšieho počtu učení pokračujeme znova na zemi bez spomienok, ale s nadobudnutými skúsenosťami tam, kde sme vo vývoji skončili a platí zákon “čo si zasial, to zožneš”, čiže karma. Podľa ďalších učení sa pokračuje na zemi až dovtedy, pokiaľ nevyvinieme všetky 7 články, nielen 5 a až potom sa prechádza na inú dimenziu existencie. Ďalšie učenia hovoria, že ten vývoj sa musí stihnúť do 2012, Steiner nám dáva síce o niekoľko storočí viac času, ďalšie učenie nespomína 7 článkov, ale vraví, že pokiaľ sa duša, ktorá sa vyvíja počas mnohých životov nespojí s duchom, čiže nedôjde k duchovnej svadbe, dovtedy sa tu bude vteľovať (ak to stihne)….
      Netreba zabúdať, že to, čo si myslíme, že je nevedomé, nemusí to tak byť, pretože môžeme na to pozerať aj inač a to z pohľadu nášho vedomia a mysle. Vedomé je pre nás to, do čoho sa naše vedomie dokáže “ponoriť”. Ak sa vedomie ponorí do duchovnej sféry, tak je pre nás táto sféra vedomá, viditeľná, počuteľná… Ak sa vedomie ponorí do našej minulosti, budúcnosti a nebude nám do toho zasahovať naša myseľ, tak by to mohla byť aj pravda🙂 A tam, kde sa nachádza naše vedomie, to je v tom čase pre nás realita, ako napríklad sen je pre nás realita v čase, keď naše vedomia vníma dej mimo fyzických zmyslov.

  4. Posted by josé on 3. marec 2010 at 20:46

    Inak, dnes som sa pýtal a tie knihy sa dajú objednať normálne na dobierku, skús tam zavolať, do toho Prešova alebo tak a pošlú ti v pohode.

    Odpovedať

  5. Posted by moonica on 4. marec 2010 at 07:34

    to Ticho sa mi spája s Pokojom, avšak nie s nehybnosťou😉 vnímam to tak, že nielen v období radostí, ale aj v období starostí treba sa snažiť všetko vo svojom živote robiť z pozície vnútorného pokoja a s Láskou🙂

    Odpovedať

  6. Posted by bosorka on 4. marec 2010 at 09:52

    …ako sa dostáva duša do tela ?? Zrodením človiečika teda vznikom nového života, či oveľa neskorej?Či prvým nádychom, lenže dieťa dýcha už v tele matky.

    Odpovedať

    • Posted by moonica on 4. marec 2010 at 10:10

      Martinka, je na to viac ako jedna teória🙂 a napríklad zaujímavý pohľad je aj na :
      http://www.cestydusi.cz/2009110017-uvahy-o-zivote-jedno-telo-a-dve-duse

    • Jedna z teórii, ktorá sa mi pozdáva:
      Duša by sa mala dostať do tela dieťaťa od prvého jeho pohybu v brušku. Ale pri matke môže byť už skôr, už od splodenia. Ale môže byť aj taký prípad, že po potrate ostane duša “zavesená” na matke a čaká na ďalšiu príležitosť narodiť sa.

    • Posted by nrayn on 4. marec 2010 at 12:56

      všetko živé má dušu. Duša vstupuje do tela ešte v maternici, ale neviem presne v ktorom mesiaci, ale dalo by sa k tomu dopátrať.

    • Bosorka, podla mna je to rozdielne. Pri mne je dusa mojej buducej dcery uz asi 8 rokov. Kedy presne vstupi pri splodeni do tela ti neviem povedat, ale moja teoria je, ze si postupne zvyka na ludske telo a “vnara” – alebo obklopuje ho stale castejsie a dlhsie az po narodenie.

  7. Posted by bosorka on 4. marec 2010 at 11:10

    Zaujímavý článok, vidíš na tej stránke som už bola, ale ten článok mi do oka nepadol. Je to veľmi diskutabilné, ale na skutočnosť ako to naozaj je zrejme neprídeme. :o(

    Odpovedať

    • Posted by moonica on 4. marec 2010 at 11:21

      teória a prax vecí medzi nebom a zemou je rukolapne neuchopiteľná🙂 ale podstatné je, že to funguje a že ženy majú priamu možnosť obdobie zrodu nového života preciťovať a vychutnávať doslova bytostne😉

  8. Posted by bosorka on 4. marec 2010 at 12:01

    to áno, to sa nedá s ničím porovnať ako v tele matky rastie jej dieťatko 😆

    Odpovedať

  9. Posted by bosorka on 4. marec 2010 at 13:26

    …ved nad tým sa zamýšlam :kamoška mala dvojičky a to jedno dieťa zomrelo v brušku v 5 mesiaci. Jej syn má motorickú poruchu postihnutia, našťastie nie mentálnu, tým, že ten plod tam bol mrtvy ešte 4 mesiace. Kam by sa tá jeho duša podela? Aký by to malo význam takú krátku dobu byť v tele ak tomu jednému dieťatu nebolo súdené narodiť sa, tým, že sa od začiatku slabo vyvýjalo? Napadá ma veľa vecí…. skutočnosť vie len ten, kto za tým všetkým je.

    Odpovedať

    • Posted by nrayn on 4. marec 2010 at 13:47

      všetko sa odvíja od karmy, takže to dieťa, ktoré zomrelo ešte pred narodením malo proste takú karmu, muselo si to odžiť. Keď niekto vykoná potrat, a to dieťa už bolo vedomé – malo dušu, tak si na seba tá matka privolá takú karmu, že v budúcom živote môže umrieť ešte v maternici, alebo nejak podobne.

    • Presne tak, ako nrayn napísal, nič nie je náhoda – inou rečou – čo zaseješ, to zožneš.

  10. o matke viem, to napadlo aj mna, že v minulom živote ubližovala deťom, tak si nezaslúžila, aby sa jej narodilo. Len akú karmu by malo mať dieťa, že si nezaslúžilo ani pár dní na svete? Trest, že mu nie je súdene ani deň na tomto svete? Určite sa duša dostáva do tela ešte počas vývoja v tele. Niekde som čítala, že matka zomrela a bola na prístrojoch len kvôli tehotenstvu.

    Odpovedať

    • to ti napísal Nrayn hore: “Keď niekto vykoná potrat, a to dieťa už bolo vedomé – malo dušu, tak si na seba tá matka privolá takú karmu, že v budúcom živote môže umrieť ešte v maternici, alebo nejak podobne.”

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: