Úvaha o duchovnej ochrane pred nespravodlivosťou


Vychádzam z toho, že Božie zákony sú dokonalé a spravodlivé. Z toho vyplýva aj to, že náhoda neexistuje. Ďalej vieme, že človek má slobodnú vôľu. Lenže, čo ak sa stretnú dve rôzne slobodné vôle proti sebe? Obidvaja chcú vyhrať a pritom sú proti sebe. Dalo by sa preto spresniť, že človek má slobodnú vôľu, pokiaľ neoprávnene nezasiahne do slobodnej vôle iného človeka. Čo znamená v našom prípade neoprávnene? Znamená to použitie svojej vôle proti záujmom iného v rozpore s Božími zákonmi. Uvediem príklad:

Dvaja ľudia majú súdny spor. Obidvaja chcú vyhrať, lebo sú presvedčení o svojej pravde. Jeden z nich (A) má šancu vyhrať, hoci nemá pravdu, ale vedel zákerne využiť nedokonalosť svetských zákonov a zabezpečil si umelo vytvorené dôkazy. Ten druhý pán (B) však má pravdu v súlade s Božími zákonmi a „z gazdovským rozumom“, lenže slovenský zákon nepočíta s jeho pravdou. Teraz prichádza na rad dôležitá podmienka úspechu druhého pána (B). Ak pán (B) v terajšom alebo v niektorom z minulých životov nikoho podobným spôsobom nepodviedol a je mu takéto podvodné konanie cudzie, ako u pána (A), tak tento spor vyhrá. Spôsob, akým vyhrá, už zabezpečujú „energetické bytosti“, ktoré sa starajú o výkon spravodlivosti. Oni dokážu ovplyvniť myšlienkami ľudí, ale zrejme iba tých ľudí, ktorí majú podobné spravodlivé záujmy, ak vravíme o spravodlivosti. Ak by dokázali ovplyvniť všetkých ľudí, tak by jednoducho pánovi (A) vnukli myšlienku, aby sa nesúdil. Tu by som aplikoval zákon rovnorodosti, čiže rovný rovného si hľadá. Je to podobné, ako z hypnózou. Nemôžeme dať zhypnotizovanému pokyn, aby niekoho zavraždil, ak tomu zhypnotizovanému je takéto konanie odporné. To môžeme úspešne nariadiť vrahovi, alebo takému človeku, ktorý má k vražde blízko.  Preto, ak pán (B) má vyhrať tento spor, musí sa dostať tento prípad k sudcovi, ktrorý je nepodplatiteľný a ktorý si uvedomí, že dôkazy pána (A) sú umelo vykonštruované a preto ich neuzná za dôveryhodné a pri rozhodovaní nepoužije umelo iba ustanovenia zákona, alebo bude rozhodovať v súlade so spravodlivosťou.

Človek niekedy ani nespozoruje, či myšlienka je jeho vlastná, alebo odkiaľ sa vzala.

Spomeniem iný príklad, ktorý sa mi stal, keď som bol ochránený pred dopravnou nehodou.

Cestoval som ako spolujazdec v predu vedľa vodiča. Zrazu na diaľnici pri 130 km/h rýchlosti sme začali obiehať iné auto. V tom zrazu ma prepadla silná myšlienka, vnútorný hlas – „Pozor spí!“     Ja som sa hneď spýtal vodiča, či nespí. On že nie. Hneď ma napadlo, že spí vodič v aute pred nami, ktoré sme začali predbiehať. Vravím vodičovi vedľa mňa, nech rýchlo brzdí, lebo ten pred nami spí a už to bolo aj trocha vidieť, že pomaly sa približoval k stredovej čiare. Môj kolega to nebral vážne, lebo bežne takým spôsobom autá balancujú po ceste a rozhodol sa, že ho predbehne. Začal som na neho kričať, nech nepredbieha a hneď som aj stláčal trúbu na jeho volante, aby som zobudil vodiča pred nami, lebo môj kolega ešte nič nechápal. Už som chcel aj ťahať ručnú brzdu, ale potom mi uveril, lebo auto pred nami už prešlo kolesami za stredovú čiaru na našu polovicu. Našťastie sme v poslednej chvíli ubrzdili a auto prešlo popred nás, zkrížilo nám cestu a nabúralo do zvodidiel, odrazilo sa naspäť s roztrhanými ľavými pneumatikami a roztrhaným ľavým nárazníkom, pretože prešiel cez obrubník pri cca.110 km/h rýchlosti a po odraze sa ešte točil pred nami v šmyku.

Inokedy sa mi zasa stalo a to po prvýkrát, že som na diaľnici zabudol odbočiť smerom na Zvolen a vošiel som do Banskej Bystrice. Mal som dvoch spolujazdcov. Aj oni si to nevšimli. Ja som mal v čase odbočky telefonát, druhý kolega rovnako a tretí čítal noviny. Všetko bolo načasované tak, aby sme zabudli odbočiť. Kolega, ktorý sa tiež zaoberá duchovnom, správne poznamenal: „Som zvedavý, čo sa tam stalo, že sme v tom čase nemali odbočiť na tú cestu.“  Tak sme sa vrátili po diaľnici a potom sme už správne odbočili. Zdržanie bolo možno 20 minút. Zrazu vidíme v diaľke pred nami majáky a ľudí, čo už riadili premávku. Potom sme zistili, že protiidúci kamion na miernej zákrute prešiel do protismeru a skončil až v poli. Možno tam bol ľad, možno zaspal vodič a my sme mohli v tom čase byť v ohrození. Lenže „vykonávatelia Nesmrteľných zákonov“ vedeli o tom, čo sa má stať v súlade s týmito zákonmi a takýmto spôsobom zabránili, aby sme v tom čase neprechádzali kritickým miestom. Navyše počas tejto cesty asi hodinu predtým som si nevšimol dieru na ceste, ktorá nám prederavila pneumatiku, lenže nás výmena kolesa zrejme zdržala  krátko, alebo sme dohnali meškanie, tak potom krátko pred kritickým miestom sme zabudli správne odbočiť, čo som už napísal. Až potom som si uvedomil, čo malo znamenať upozornenie z rána, keď pri prebúdzaní mi povedal vnútorný hlas, že mám dať pozor na katastrofu na ceste. Lenže ako sami tomu zabránime? Asi iba tak, že nesadneme do auta.

Záver:  Z týchto, ale aj z mnoho ďalších zažitých prípadov mi vyplýva,  že sa potvrdzuje teória uvádzaná v knihách od rôznych duchovných učiteľov a preto, kto má byť uchránený pred nespravodlivou udalosťou, ktorú si nezaslúži pretrpieť, bude pred ňou uchránený. Čo nezasial, to nezožne. Spôsoby ochrany môžu ale byť rôzne, buď zaspíme a zmeškáme lietadlo, ktoré spadne, alebo zabudneme vypnúť svetlá  na aute večer a ráno nenaštartujeme auto, aby sme sa niečomu vyhli. Spomínal som už v inom článku, že človek, ktorý chce napríklad niekoho okradnúť, je podvedome vedený k takej obeti, ktorá potrebuje zažiť krádež na vlastnej koži…

8 responses to this post.

  1. Posted by Beata on 27. január 2010 at 20:36

    Pekný článok, Minne, len potvrdzuje moje dávne presvedčenie, že “nič nie je iba náhoda”…S mojím synčekom každý večer pozeráme našu obľúbenú rozprávku “Kung fu Panda”, v ktorej túto vetu opakuje duchovný učiteľ v podobe korytnačky, majstrovi bojových umení(myšiakovi), ktorý neverí, že z lenivej, nenažranej a nemotornej pandy vycvičí dračieho bojovníka a ochrancu údolia mieru. Myšiak má totiž o jeho rozhodnutí pochybnosti, neustále sa vypytuje, či sa učiteľ nezmýlil, že to bola len náhoda, keď jeho prst ukázal práve na pandu, ktorý padol z neba, nech prehodnotí svoje rozhodnutie a vyberie niekoho silnejšieho a vycvičeného. No učiteľ mu vraví:”nič nie je iba náhoda, len musíš začať veriť…!”

    Odpovedať

    • Vďaka, však len kvôli tebe som ho dokončil, hoci som čakal, že do toho dám viac, ale nevedel som sa dobre naladiť🙂 a kto mi odpíše na email?

  2. Posted by Beata on 28. január 2010 at 09:39

    ahoj Minne, na mail som už odpísala…

    Odpovedať

  3. Posted by Beata on 28. január 2010 at 20:07

    Minne, ešte sa mi v súvislosti s týmto článkom vynára jedna otázka…Píšeš:”kto má byť uchránený pred nespravodlivou udalosťou, ktorú si nezaslúži pretrpieť, bude pred ňou uchránený. Čo nezasial, to nezožne.” Toto je zrejme myslené na dospelých ľudí, ktorí si uvedomujú svoje konanie v zmysle duchovnej”žatvy”.Mňa trápi iné…deti.Deti, ktoré si (podľa môjho názoru) nezaslúžia trpieť, či už psychicky alebo (ako sa to v poslednom čase dosť “rozmohlo”)aj fyzicky. Ako sú chránené oni? Kto chráni týrané deti, deti zomierajúce na nevyliečiteľnú chorobu alebo pod kolesami áut, pred nespravodlivou udalosťou? Už dva roky nosím v hlave obraz zomierajúceho chlapčeka, ktorého zrazilo auto idúce pred nami…

    Odpovedať

    • súvisí to s tým – (Ak pán (B) v terajšom alebo v niektorom z minulých životov nikoho podobným spôsobom nepodviedol)….

      Teória je taká, že ak niekto zo svojej neopatrnosti alebo ľahostajnosti zrazil napr. autom v minulom živote dieťa a nepodarilo sa mu napraviť ten čin, zažije to v terajšom živote aj ako rodič a potom môže aj ako dieťa…
      Alebo niektoré vyspelé duše tu prídu na krátku dobu si niečo pretrpieť, ako deti a potom mladý zomrie, aby sa mohol dostať už konečne do vyššej sféry. Nepotrebuje žiť dlhý život, proste potrebuje iba toto.
      Je zvláštne, že to utrpenie robí také zázraky, viď Kristove utrpenie, ako vzor. Utrpenie nás dostáva stále vyššie. Vtedy sa človek najlepšie učí, najlepšie čistí atď. Bohatý človek, ktorý má všetko, sa ťažko bude čistiť od svojich nedostatkov, skôr ich bude hromadiť. Lenže aj to je ťažká skúška, niekto dostane do vienka veľké bohatstvo a to môže zlomiť aj silnú dušu – závislosť na majetku, pripútanosť k hmote atď., ale môže aj prejsť tou skúškou a zostane stále skromný, milý, úctivý aj k chudobným ľuďom, čo nie je vidieť často.

  4. Posted by Beata on 28. január 2010 at 22:21

    …hm, keď nad tým tak premýšľam, asi ani to, že som toho chlapčeka videla zomierať, nebola náhoda…asi som to mala vidieť…Ďakujem Minne za odpoveď

    Odpovedať

  5. Posted by valery on 16. február 2010 at 23:51

    Minne, veľmi sa mi páči Tvoj štýl písania🙂
    Aj ja som toho názoru, že žiadna duša tu na zemi nezažije , čo si sama nevyžiada. Samozrejme som citlivá na to, keď vidím, že trpí dieťa. Lenže jeho duša je možno omnoho staršia ako tá moja a práve preto si vyžiadala práve toto.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: