Cesta srdca


Úryvky z knihy Cesta Srdca, Jack Kornfield

Všetky duchovné javy sú iba sprievodnými javmi na našej ceste. Budha často pripomínal žiakom, že jeho učenie neslúži k hromadeniu zvláštnych dobrých skutkov a dobrej karmy alebo vytrženia, vhľadu či blaženosti, ale iba k otvoreniu srdca – ku skutočnému oslobodeniu našej bytosti vo všetkých oblastiach.

Môžeme si pripadať výnimoční len preto, že sme zažili nejaké duchovné stavy; veľmi ľahko si zvykneme, že ich máme a tieto telesné vnemy, vytrženia a vízie môžu byť návykové a v skutočnosti môžu zvyšovať žiadostivosť a utrpenie v našom živote. Najväčšie nebezpečenstvo však predstavuje mýtus, že tieto skúsenosti nás celkom premenia, že od určitého okamžiku osvietenia sa náš život  zmení k lepšiemu. Tak sa to stáva iba zriedka. Lipnutie na týchto zážitkoch môže ľahko viesť k samoľúbosti, prílišnému sebavedomiu a sebaklamu.

Sv. Ján z Kríža vo svojom diele Temná noc tento stav vyjadril takto: Duša, ktorá je takto pripútaná k čomukoľvek, čo obsahuje hoci aj veľa dobrého, nedosiahne božskú slobodu.

Musíme odložiť všetky učenia, ktoré sme kedy počuli a zamyslieť sa nad tým, čo sami naozaj vieme. Aby bola duchovná prax živá, musíme v sebe objaviť svoju vlastnú cestu k tomu, ako sa stať vedomým, ako žiť život ducha. Náboženstvá a filozofie majú svoje opodstatnenia, ale nakoniec nám aj tak neostáva nič, iba sa otvoriť tajomstvu a žiť cestu srdcom, nie idealisticky, nie bez problémov, ale ako vravel Budha, uprostred svojho ľudstva, v našom živote, na tejto Zemi.

Budha povedal Kalámcom, ktorí boli zmätení z rôznych učení od rôznych učencov: „Neverte ani mne. Ak si prajete poznať duchovnú pravdu, musíte ju preskúmať takto: Neuspokojujte sa s tým, čo sa hovorí alebo s tradíciami, s legendami, ani s tým, čo je napísané vo veľkých knihách, s domnienkami ani s logikou, so záľubou k nejakému názoru, ani neľúbosti k nemu, ani s tvrdením – toto pochádza od veľkého učiteľa alebo majstra. Pozrite sa do seba. Iba ak viete sami v sebe, keď sú veci prospešné, bezúhonné, vychvaľované múdrymi, ak vedú k blahu a šťastiu, ak ich prijmete a praktizujete, mali by ste ich praktizovať. Ak vedú k cnosti, úprimnosti, láskavosti, jasnosti a slobode, potom ich musíte nasledovať.“

Budha: „Musíme byť svetlom obráteným do vnútra a musíme si nájsť svoju vlastnú pravú cestu.“

Duchovnú prax najlepšie vystihuje predstava rozširujúceho sa kruhu alebo špirály, ktorá otvára naše srdce a postupne napĺňa naše vedomie, aby zahrnula všetok život ako duchovný celok. Duchovná prax nás neuchráni pred utrpením a zmätkom, iba nám umožní pochopiť, že si nijako nepomôžeme, ak sa vyhýbame bolesti.

Nemenovaný majster na problém totožnosti povedal: „Ja nič z toho nie som. Nie som toto telo, takže som sa nikdy nenarodil a nikdy nezomriem. Som nič a všetko. Vaše totožnosti sú iba zdrojom všetkých problémov. Odhaľte, čo sa skrýva za nimi, radosť z večného a nesmrteľného.

Šrí Nisargadatta hovorí: „Skutočný svet sa rozprestiera za našimi myšlienkami a predstavami, vidíme ho skrz svojich túžob, rozdelených na radosť a bolesť, správne a nesprávne, vnútorné a vonkajšie. Aby ste videli vesmír taký aký je, musíte vstúpiť za túto sieť. Nie je to nič ťažké, pretože sieť je plná dier.“

Budha veľmi často popisoval duchovnú prax ako pestovanie dobrých vlastností srdca a charakteru. Patria medzi nich také kvality ako zdržanlivosť (v konaní podľa škodlivých podnetov), láskavosť, vytrvalosť, bdelosť a súcit.

O duchovných učiteľoch

Niektorí učitelia sú rošťáci a kojoty, ktorí pokúšajú a prekvapujú svojich žiakov. Iní sú prísni, ktorí žiakom zadávajú ťažké úlohy a snažia sa zmenšiť ich ego a pýchu. Ďalší učia skrz rešpekt, povzbudzujú žiakov a podporujú to najlepšie v nich. Niektorí učitelia prednášajú ako profesori a niektorí nás dokážu otvoriť svojou láskou a súcitom. Najväčšia a najjednoduchšia sila učiteľa spočíva vo vyžarovaní jeho vlastnej slobody a radosti. Všimnime si, že v súvislosti s učiteľmi a komunitami hovorím o radosti, múdrosti a súcitu, ale nie o schopnostiach a zázrakoch.

Treba si uvedomiť jeden základný fakt: Nikto nás nemôže osvietiť, nikto za nás nemôže dozrieť, nikto za nás nemôže sa vzdať pripútanosti, nikto to za nás nespraví. Môže nám ukázať, inšpirovať nás, dotknúť sa nás, dokonca nám pomôže naznačiť, aká je pravá cesta, ale náš učiteľ nám môže predovšetkým vytvoriť posvätný priestor, kde môže dôjsť k nášmu prebudeniu.

Ako sú niektorí žiaci sklamaní, ak odídu zo svojich ášramov a kláštorov (budhistických alebo kresťanských) a zistia, že po desiatich alebo pätnástich rokoch sa ešte stále dôkladne nepozreli na svoj život, nevysporiadali sa so svojimi strachmi a s oblasťami utrpenia, ktoré ich obmedzujú a zväzujú. Ako vodca duchovnej komunity som stretol veľa žiakov, ktorých sa veľmi dotklo zlé správanie ich učiteľov. Podobné veci som počul o zenových majstrov, svámoch, lamoch, učiteľoch meditácie, kresťanských kňazov, jeptiškách a mnoho ďalších. Hlavné problémy, ktoré sa opakujú boli tieto štyri: 1. zneužitie moci – moc nahradila lásku a učitelia manipulujú životy žiakov pre svoje vlastné ciele. 2. Zneužitie peňazí – keďže je veľa ľudí, ktorí s radosťou darovali peniaze do duchovných komunít, niektorí učitelia podľahli ich vplyvu a potom očakávali tie najlepšie autá a najvybranejšie ubytovania. 3. sexualita – cudzoložstvo, tajný sex so žiakmi, žiačkami… 4. Závislosť na alkohole a na drogách.

Karma.

Ak môžeme rozviazať karmické uzlíky vo svojom vlastnom srdci, nevyhnutne prinášame liečenie karmy iného človeka, pretože sme všetci navzájom prepojení. Jeden bývalý vojnový zajatec prehlásil na návšteve u ďalšieho zajatca, ktorý tiež prežil: „Už si odpustil tým, ktorí ťa zavreli?“ Druhý muž odpovedal: „Nie, ešte nie. A nikdy im neodpustím.“ Na to ten prvý odpovedal: „Takže to ťa stále ešte majú vo väzení.“

„Keď som sa pozorne započúvala, nemohla som nájsť žiadneho skutočne zlého človeka, iba pomýleného. Ich konanie vždy vychádzalo zo strachu, sebaklamu a nedorozumenia.”

Karmické vzorce, ktoré vytvárame skrze svoje srdce, presahujú obmedzenia času a priestoru. Prebudiť srdce súcitu a múdrosti v reakcii na všetky udalosti znamená stať sa Budhom. Ak v sebe prebudíme Budhu, otvoríme sa univerzálnej sile ducha, ktorá dokáže priniesť súcit a porozumenie na celý svet. Práve táto sila nášho srdca prináša múdrosť a slobodu v každej situácii, prebúdza kráľovstvo ducha na zemi.

Neutkali sme pavučinu života, sme v nej iba vláknom. Čokoľvek robíme tejto pavučine, robíme sami sebe.

Ádžan Čá: „Všetko, čo v živote robíme, je príležitosť k prebudeniu.“

Martin Luther King: „Keď sa dožadujete spravodlivosti, dbajte na to, aby ste konali dôstojne a disciplinovane a používali iba zbrane lásky.“

Maha Ghosananda: „Nenávisť nikdy neskončí nenávisťou, iba láska ju môže vyliečiť. To je dávny a večný zákon.“

Thomas Merton:  Najnebezpečnejší človek na svete je hĺbavec, ktorého nikto nedoprevádza. Verí svojim vlastným víziam. Riadi sa pôvabmi svojho vnútorného hlasu, ale ostatných ľudí nepočúva. Ztotožňuje vôľu Božiu s vlatným srdcom… A ak sa sila jeho vlastného sebevedomia ukáže ostatným ľuďom a vyvolá v nich dojem, že je to skutočne svetec, takýto človek môže  zničiť celé mesto, náboženský poriadok alebo dokonca aj národ. Svet je plný jaziev, ktoré po sebe zanechali práve takýto vizionári.

29 responses to this post.

  1. Posted by moonica on 28. apríl 2010 at 10:43

    Dopřej mi chuť k jídlu, Pane

    A taky něco, co bych sněd

    Dej mi zdravé tělo, Pane

    A nauč mě s ním zacházet.

    A dej mi zdravý rozum, Pane

    Ať vidí dobro kolem nás

    Ať s hříchem nikdy nevydržím

    A napravit jej umím včas.

    A dej mi mladou duši, Pane

    Ať nenaříká, nereptá

    Dej, ať neberu moc vážně

    Své malé, pošetilé Já.

    A dej mi taky humor, Pane

    A milost, abych chápal vtip

    Ať mám radost ze života

    Ať umím druhé potěšit.

    /Sir Thomas More, 7.2.1478 – 6. 7.1535, anglický právnik, politik a spisovateľ. V 1529–1532 zastával úrad lorda kancelára kráľa Henricha VIII. Je považovaný za najlepšieho anglického právnika a za jedného z najlepších vzdelancov svojej doby. Je autorom slávneho diela Utópia/ .

    Odpovedať

    • Posted by lilah on 28. apríl 2010 at 11:10

      joj, moja, to takých v dnešnom svete nieto. a po tom fiasku čo som dnes na PZ zažila tomu už asi aj ťažko uverím. ……😦

      § sú preto také aké sú, lebo predstavujú kľučkovanie medzi nimi a lavírovanie medzi nimi občas pokrúti aj pohľad na svet😀 a vlastné ja😀

      inak, múdry to tento sir thomas😀

  2. Posted by moonica on 28. apríl 2010 at 13:06

    XIII. Hymnus na lásku – 1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
    2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
    3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
    4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
    8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. 9 Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. 10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. 11 Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.
    13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je LÁSKA.

    / PRVÝ LIST KORINŤANOM – sv. Apoštola Pavla /

    Odpovedať

  3. Moonica, krásne slová.🙂 Chytili ma za 4.čakru😛😆

    Odpovedať

    • Posted by moonica on 28. apríl 2010 at 14:53

      White82,
      🙂 ved práve o to tým slovíčkam ide = presná trefa na srdcovú komoru 😛 a už si aj ty ich 😀

  4. Posted by moonica on 5. máj 2010 at 10:40

    Cesta Srdca je aj tu = Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ 😀

    … Zbohom, – povedala líška. – Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.

    – To hlavné je očiam neviditeľné, – opakoval malý princ, aby si to zapamätal…

    A nech sa páči trošku viac 😛

    http://jniq.net/sofia/docs/knihy/princ/kap21.html

    Odpovedať

    • Posted by isia on 5. máj 2010 at 10:59

      Moonica,

      s tým Malým princom si sa presne trafila i do môjho srdiečka🙂 . Je to veľká pravda, že dobre vidíme len srdcom. Tá kniha si ma podmanila už pred rokmi rokúcimi😀 a kedykoľvek do nej nazriem, vždy nájdem niečo pre seba. Odpoveď na nejakú otázku.

      Aj ty sa občas pristihneš, že večer pozeráš na nebo a hľadáš jeho planétku a počúvaš či nezačuješ ten čistý, zvonivý smiech?😛 Mne sa to občas stáva.

    • Posted by moonica on 5. máj 2010 at 11:04

      isia,

      ja som hvezdárkou každú noc, lebo spávam pri okne a nemám záclony a ani závesy a žalúzie nepoužívam – potrebujem k životu voľnosť a prirodzené striedanie svetla a tmy – budia ma slnečné lúče a uspáva ma svit luny a hviezd🙂

      a áno, každý večer pred zaspaním sa okrem modlitby pozriem aj na oblohu, hviezdy, mesiac a hľadám Malého princa 😛

    • Presne tak, očami vidíme iba plášť, do ktorého sa každý skrýva. Pod plášť sa dá nazrieť pravdivo iba srdcom. Presne ako ten text malého princa – očami vidíme iba rozpravku, ale srdcom duchovné učenie🙂

    • Posted by moonica on 5. máj 2010 at 11:21

      Minne,
      😛 ja mám Malého princa ako vykonávaciu vyhlášku k Zákonu, ktorým je pre mňa Biblia a hlavne Nový Zákon …😀

    • Posted by isia on 5. máj 2010 at 11:29

      Moonica,

      joj, to ja by som nemohla spať bez zastretia. By ma budil mesiac a mala by som nepríjemný pocit, že na mňa niekto pozerá😛 . Ja sa na spanie potrebujem schovať do nory😛 .

    • Posted by moonica on 5. máj 2010 at 11:32

      isia,
      😛 ja som zvyknutá – od malička ma ťahá mesiačik a nočná hviezdnatá obloha je pre mňa magnet hlavne v lete😀

      Ved nech sa pozrie kto chce, ak ešte také nevidel😛 ved sme stvorení na obraz Boží😀

    • Posted by isia on 5. máj 2010 at 11:43

      😛 to je síce pravda, sme na obraz Boží…ale Isia si ten obraz nechá radšej sama pre seba😛 .

    • Posted by moonica on 5. máj 2010 at 11:48

      😛 ale isia, Najvyšší je aj tak všadeprítomný a hádam by si sa nehanbila napr. Čikiho😀

      hm, obal nie je podstatný a obsah je Boží výtvor, tak nebuď súkromníčka😛 ved si len dočasná užívateľka na Ceste Srdca na vyšší level🙂

    • Posted by isia on 5. máj 2010 at 11:52

      Nie ja sa nehanbím…ja sa len vyhýbam pocitom, ktoré sú mi nepríjemné. Načo si ich mám privodzovať, keď nie je dôvod? Mám zážitok, ktorý ma naučil zatvárať okná aspoň na ventilačku😦 .

    • Posted by moonica on 5. máj 2010 at 11:54

      isia,

      už ťa chápem – ved presne o tom je Cesta Srdca = nasledovať vlastné vnútorné vedenie …

  5. Abdrushin raz povedal jednu myslienku, skumam stále, či platí🙂
    niečo v tom zmysle: “čím je človek duchovne čistejší, tým je viac telesne hanblivejší”.🙂

    Odpovedať

    • Posted by moonica on 5. máj 2010 at 12:20

      Minne,

      ale v spánku nie je dôvod byť telesne hanblivým – počas spánku si naplno Božím dieťaťom – teda podľa mňa 🙂

    • Moonica, to ma len tak napadlo🙂 samozrejme, že je to iba v styku s iným telom🙂
      – to som napísal preto, že nad tým rozmýšľam, či to môže byt pravda – možno máte iné skúsenosti🙂 hlavne vy slobodné devy to môžete posúdiť🙂

    • Posted by moonica on 5. máj 2010 at 12:31

      v kontakte s iným telom – hlavne telom opačného pohlavia – som furt a porád staromódne hanblivá😉 no doslova stará dievka🙂

    • No vidíš, takže dobre som ťa odhadol ako duchovne prebudenú čistú bytosť🙂

    • Posted by moonica on 5. máj 2010 at 12:43

      hm, alebo staromódnu a tomuto súčasnému konzumu neprispôsobivú čudáčku = bláznivú starú dievku – takto ma vidia aj niektorí moji pokrvní príbuzní a o známych ani nehovorím😛

    • Posted by isia on 5. máj 2010 at 12:47

      Ja to beriem tak, že ja mám právo rozhodnúť komu dovolím priblížiť sa ku mne, alebo i nahliadnuť na moju nahotu viac ako je bežné. Moje rozhodnutie je dôležité, lebo ide o moje telo.

      Ak ide o opačné pohlavie, tak ak mi je ten muž blízky, tak nemám problém. Zrazu mi to nepríde ako odhalenie nahoty. Je to pre mňa prirodzene krásne.

      Nahota je krásna, ale u mňa iba tam, kde sme on i ja v spojení i inou nitkou než len telesnou🙂 . Teda fakt by som nemala záujem vidieť náško suseda v Adamovom rúchu😛 .

    • Moonica, ale to si iba oni myslia. Chcú ťa mať na svoj obraz🙂

    • Isia, to si pekne romanticky napísala🙂

  6. Posted by moonica on 5. máj 2010 at 12:52

    isia,

    … Nahota je krásna, ale u mňa iba tam, kde sme on i ja v spojení i inou nitkou než len telesnou . Teda fakt by som nemala záujem vidieť náško suseda v Adamovom rúchu …

    ako obvykle už dodám “iba” AMEN ! 🙂

    Odpovedať

  7. 😆😆😆 no podarené ste…

    Odpovedať

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: