Čo s nami bude po smrti?


Najprv si treba uvedomiť, že môžeme hovoriť iba o smrti tej zložky človeka, o ktorej isto vieme, že zomrela. V našom prípade máme potvrdené, že pochovávame iba fyzické telo. Ďalšie zložky človeka, keďže neparia hrubej hmotnosti, čiže fyzicky viditeľnej hmote, nemôžeme posudzovať podľa doteraz uznávaných fyzikálnych zákonov hmoty. Samozrejme všetko spadá pod fyzikálne zákony. Neexistujú zázraky. Zázrakom ľudia nazývajú nejaký jav, ktorý si nevedia vysvetliť podľa platných zákonov vedy. Lenže veda zatiaľ nepreskúmala všetky oblasti života. Postupne ale na tom pracuje. Možno ste si všimli, že veda ide stále do hlbšej podstaty hmoty a už existujú napríklad rôzne prístroje na diagnostiku tela, pričom taký prístroj vyhodnocuje výsledky podľa hodnôt získaných z jemných energií, ktoré patria podľa duchovnej terminológie už jemnohmotným telám a nie fyzickému telu. Takisto prístoje vedia v súčasnosti odfotiť auru a čakry (o týchto zložkách človeka bude bližšie vysvetlené v sekcii “zložky človeka”).

Vráťme sa ale k otázke, čo nasleduje po smrti nášho obalu, čiže fyzického tela. Cirkev zväčša povie, že duša odchádza do očisca a po očiste duše následuje k Bohu. Aj to je pravda, ale neplatí to pre každú dušu a je to povedané veľmi zjednodušene. Očistec sa považuje za sféru bytia, kde sa človek, resp. jeho duša očistí od hriechov a potom pokračuje v živote pri Bohu ako čistá bytosť. Lenže nie je také jednoduché byť tak čistý, aspoň ešte nie v súčasnej dobe vývoja bytostí žijúcich na Zemi, aby sme boli tak dokonalí ako Kristus a aby sme boli hodní života v “Božskej sfére”. Kto dosiahne takú čistotu svojej duše, môže pokračovať vo vyšších sférach. Lenže, kto nedokázal žiť na Zemi “čestne” (opäť zjednodušujem), ten nepatrí zatiaľ do vyšších sfér, veď ak nedokončil úspešne základnú školu, nepustia ho na strednú. Musí opakovať ročník a chyby, ktoré napáchal, musí napraviť a to nielen fyzicky, ale aj vo svojej mysli (čo zaseješ, to zožneš).

Rozoberme si približný postup, ako bude naša nesmrteľná podstata pokračovať v prípade, ak neuspela na Zemi a preto “bude opakovať ročník”. Nič si z toho nerobme, že sme neuspeli, veď koľko percent ľudí si myslíte, že dosiahlo dokonalosti na Zemi? Vidíte, že máme stále ťažšie skúšky. Pred stovkami rokov sme získavali iné skúsenosti ako teraz a preto tie už nemusíme opätovne prežívať. Posledné storočie bolo storočie peňazí, honby za majetkom a s tým spojené problémy, ako korupcia a pod. Niededy sa páchali hriechy kvôli iným hodnotám, napríklad sa zabíjalo kvôli inému vierovyznaniu. Čudujeme sa, ako to bolo možné, ale z toho sme sa však už poučili a vážime si viac ľudský život. Dúfam, že aj spomínané storočnie peňazí skončí a príde konečne zmena a finančné krízy by mali ľudí prinútiť sa zamyslieť nad inými hodnotami v živote. V skutku sa blíži rok 2012, takže sa máme načo tešiť. Ničíme si sami našu planétu len kvôli zisku a preto nedovolíme využitie prírodných zdrojov energie, ktoré sú zdarma a sú nevyčerpateľné. Ale raz ľudia dospejú vyššieho stupňa duchovnej vyspelosti a peniaze už nebudú potrebné pre spoločnosť, ale to už nie je téma, ktorú chcem objasniť.

Takže prišli sme do “očisca”. Samozrejme sme zatiaľ neuspeli na Zemi. Iba niekoľko “svätých” poznáme, ktorí zrejme uspeli. Najprv treba spomenúť “závislosti”. Jeden nemenovaný mystik na otázku, prečo fajčí, ak je taká čistá bytosť, odpovedal: “keby som neostal závislý na cigaretách, už by som sa tu nenarodil a vy by ste ma v terajšom živote už nestretli.” Zjednodušene sa to dá nazvať “zákonom príťažlivosti”, kedy je duša pritiahnutá do tej sféry, do tohto prostreia, po ktorom túži. Keby duša túžila po inom vyššom svete, po Božskej prítomnosti a bola by zbavená závislostí na pozemských veciach, už by ju tu nič neťahalo. Lenže, tak ako Kristus povedal, nedá sa slúžiť dvom pánom. Ak sme ešte závislí na veciach pochádzajúcich z tohto sveta, nemôžeme sa dostať vyššie. Kristus to povedal približne takto: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva – ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky. Lenže tou skúškou prejde každý, kto to potrebuje, pretože aj chudobný človek si teraz povie, že nepotrebuje žiadne majetky. Lenže otázne by bolo, čo by robil v prípade, ak by nadobudol majetok. Vieme, že väčšina ľudí sa značne zmení k horšiemu, ak zbohatne, alebo ak sa dostane na vyšší post. Je veľmí ťažká skúška politika, úspešného podnikateľa a pod. Ten to má oveľa ťažšie, ako chudobný človek. Toho nikto nepokúša s úplatkami, tomu nehrozí toľko nástrach, ako bohatému v súčasnom svete.

Čiže závislosť alebo láska k hmotným veciam, užívanie si peňazí, pripútanosť k domu, ktorý sme postavili a podobne, aj to všetko ťahá dušu naspäť. Pokiaľ nás to ťahá dolu na Zem, nemôže nás to vytiahnuť vyššie. Aj tu platí slobodná vôľa. Ten príbeh z Evanjelia predsa bol o človeku, ktorý dodržiaval všetky prikázania, bol to dobrý človek, lenže nevedel sa odpútať od bohatstva. Preto Kristus povedal, že ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky. Lenže nemuseli by, ak by sa ich dokázali vzdať. Nemuseli by sa ich vzdať fyzicky, ale vo svojej mysli by nesmeli na nich lipnúť a byť na nich závislí. To znamená, že áno, máme majetok, ale našim zmyslom života nie je honba za majetkom, ale majetok využívame k tomu, aby sme mohli na sebe duchovne pracovať, aby sme sa nemuseli starať o to, čo budeme zajtra jesť, ale o to, aký dobrý skutok spravíme, ako pomôžeme niekomu zmierniť utrpenie, ako niekomu odpovieme na dôležité otázky bytia, ako pomôžeme niekomu nájsť správnu cestu. Samozrejme netreba zabúdať aj na seba a preto je potrebné stále na sebe pracovať, odstraňovať vlastné chyby, negatívne vlastnosti, učiť sa duchovnej múdrosti a pestovať v sebe lásku voči celému stvoreniu.

Neuspeli sme a preto sa musíme vrátiť. Hovorí sa, že v časoch, keď žil Kristus, bolo všeobecne známe, že človek pyká aj za svoje chyby pochádzajúce z predchádzajúceho života. Veď nikde v Biblii sa nehovorí iba o jedinej šanci a tak o jedinom živote tu na Zemi. Ak by tomu vtedy verili, tak by určite namietali učenie iných náboženstiev. Lenže v Biblii, napriek vymazaným informáciám, ktoré sa údajne zámerne vynechali pri prepisoch Biblie, sa spomínajú pravidlá znovuzrodenia na Zemi, ako niečo samozrejmé. Napríklad v pasáži o vyliečení človeka, ktorý bol od narodenia slepý, sa pýtali účeníci Ježiša, čí sa previnil on, alebo jeho matka, že bol od narodnia slepý. Keďže nič nenamietal na túto otázku, muselo byť znovuzrodenie samozrejmosťou. Ak bol od narodenia slepý, kedy mohol spáchať hriech, kvôli ktorému sa musel narodiť slepý? Čiže otázka bola na mieste, keďže ich nekritizoval ani neopravil. Alebo na adresu Jána Krstiteľa Kristus povedal, že Eliáš už prišiel znova v úlohe Jána Krstiteľa, ale ho nespoznali…

Ak budeme v očisci, nebudeme na náš predchádzajúci život pozerať iba pozemským chápaním. Preto tam pochopíme, že klamať sa neoplatí, vyhovárať sa tiež neoplatí, pochopíme chyby, ktoré sme na Zemi nechceli pochopiť a budeme hľadať riešenie, ako to čím skôr napraviť. Máme slobodnú vôľu, lenže v medziach spravodlivých vesmírnych zákonov. Vieme, že ak sme neukončili školu na Zemi, zbytočne budeme uplatňovať našu slobodnú vôľu k tomu, aby sme sa nemuseli vrátiť na Zem a naprávať chyby. Slobodnú vôľu budeme môcť využiť k výberu čo najlepšej možnosti nápravy chýb a tak k rýchlejšiemu duchovnému postupu. Čiže poznáme svoje závislosti, chyby, negatívne vlastnosti, proste všetko, čo človeku bránilo v jeho duchovnom postupe a preto budeme chcieť na sebe pracovať v ideálnych podmienkach. Opäť tu bude samozrejme obmedzenie vo výbere prostredia, kde sa narodíme, času narodenia a výbere rodičov. Čas narodenia súvisí s astrologickými symbolali, preto nie náhodou vychádzajú predpovede astrológov takmer presne. Prostredie a rodičia budú takí, aby nám čo najlepšie umožnili zažiť situácie, ktoré potrebujeme. Preto aj rodičia väčšinou budú mať podobné slabiny ako my a s tým súviace choroby, aby sme mohli aj geneticky prevziať v tele, čo potrebujeme, čiže aj choroby. Na jednej strane uvedomelá duša si sama vyberie, čo potrebuje, ale na druhej strane sa vyhnúť určitým podmienkam výberu nedá, keďže tu platí zákon “čo zaseješ, to zožneš”. Môže si vybrať rýchlejšiu cestu, ktorá bude ťažšia, alebo opačne. Duša by nemala v tejto sfére túžiť po bohatstve a postavení na Zemi, ibaže by chcela dokázať, že aj tak ťažké podmienky, ktoré ju môžu veľmi silno spútať s hmotou a tak oddeliť od duchovna, ju nedokážu zviesť zo svojej cesty. Naopak si možno vybrať túto cestu kvôli tomu, aby sme z pozície svojej moci a bohatstva dokázali pomáhať duchovnému rozvoju duší žijúcich na Zemi, pomáhali ochrane planéty pred jej nepochopiteľným a zbytočným znečisťovaním a pod. Lenže koľko bohatých a vysoko postavených ľudí to už dokázalo a nezišli z cesty, ktorú si určili? Kto vyhral, ich duch alebo hmota? Čo sa stalo ich prioritou, pomáhať druhým alebo sebe? A tak spadli ešte hlbšie, ako boli predtým.

Spomínaný postup bude zrejme ten lepší prípad, keď pôjde všetko ako “po masle” a duša sa chystá na návrat. Lenže čo s dušami, ktoré boli celý čas presvedčení ateisti, alebo boli presvedčení o celkom inom postupe po smrti? Ja som to samozrejme v prvom príklade veľmi zjednodušil, pretože aj do spomínanej sféry “očistec” nemusí byť ľahká cesta. Čo ak sa duša človeka po odchode z tela zobudí v tme? Duša, ktorá nikdy neverila vo svetlo (v Boha), verila iba tomu, že skončí v čiernej zemi a bez akéhokoľvek vedomia. Ako dlho potrvá, kým jej príde niekto na pomoc, alebo kým sama sa spamätá a bude hľadať svetlo? Spočiatku zrejme bude prežívať to, v čo verila, aby pochopila, že sa mýlila a začala hľadať konečne pravdu (svetlo). Možno sa začne modliť, aby našla cestu z čiernej jaskyne, alebo bude stále veriť, že je mŕtva a že tak to má byť do nekonečna. Lenže aj tak raz pochopí, že ak dokáže rozmýšľať a hýbať sa, potom nie je v čiernej zemi, ale je na nesprávnom mieste. Čo ak to prebudenie bude trvať 1000 rokov, aby sa vôbec dostala do očisca?

Ako dopadne duša, ktorá bola na Zemi verná svojmu náboženskému smeru, kde ju učili celý život niečo, čo nebola pravda? Kto bude za utrpenie a zlyhanie tejto duše vo vyšších sférach zodpovedný, keď ju celý život presviedčal o niečom, čo sa nesplnilo po smrti na Zemi? Bude sa táto duša v očisci hádať, že bytosti riadiace očistec nevedia pravdu a že by sa oni mali ísť učiť na Zem, pretože ona zomrela bez hriechu, keďže všetky jej hriechy boli prostredníctvom cirkvi odpustené a preto neplatí pre ňu zákon, ktorý vyslovil Kristus, čo zaseješ, to zožneš? Budú mať vôľu niečo títo ľudia naprávať, ak všetky hriechy majú dávno vymazané a myslia si, že sú už dokonalí a preto nemusia sa snažiť o dosiahnutie dokonalosti, ako nám to ukázal Kristus? Kam ich odfúkne vlastná slobodná vôľa? Do čiernej jaskyne zrejme nie, tak potom kam? Na Zem zrejme tiež nie, aspoň nie tak skoro, pokiaľ nepochopia, že to je jedna z ich ciest a nebudú túžiť po návrate. Aká je zodpovednosť človeka, ktorý z pozície svojej autority presviedča ľudí o niečom, čo nie je pravda a sľubuje to, čo nemôže splniť? Napríklad Abdrushin vo svojom veľkolepom diele – Vo svetle pravdy, Posolstvo grálu, ktoré sa považuje za najnovšie evanjelium, tvrdí, že ľudia, ktorí zvedú z cesty iných rôznymi tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé, budú pykať dovtedy, pokiaľ všetci tí, ktorí sa z jeho nesprávneho učenia nakazili, nevrátia sa na správnu cestu. Viete si predstaviť, koľko ľudí môžeme zviesť ne nesprávnu cestu napísaním nepravdivých informácií vydaných knižne? Veď čo je napísané? Hrešíme svojími skutkami, slovami a myšlienkami.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: