Duchovný vývoj je cesta k dokonalosti, akú sa nám pokúsil vysvetliť Kristus.
Všetko čo robíme, čo prežívame, naše trápenie a rôzne životné situácie nám pomáhajú v našom duchovnom vývoji. Či sa človek rozhodne správne alebo nesprávne, pomôže niekomu alebo ublíži niekomu, všetky jeho činy mu pomôžu k duchovnému vývoju. Rozdiel je v tom, že niekto má kvôli svojmu zmýšľaniu ťažšiu a niekto ľahšiu osudovú cestu.
Teraz chvíľu pouvažujme. Zrejme najlepšou motiváciou k tomu, aby človek na sebe pracoval, je jeho utrpenie. Ak je človek šťastný a nemá žiadne problémy, či už zdravotné, finančné, rodinné a pod., tak je so sebou spokojný a nevidí dôvod niečo na sebe alebo svojom živote meniť. Potom iba „spí“ a prežíva stav „blaženosti“. Čiže sa možno opíja, poľuje, inak zabáva sa, proste si užíva. Veď je všetko v poriadku.
Kto bude mať záujem na jeho duchovnom vývoji? Temné sily? Veď tie podľa tvrdení rôznych náboženských spoločností ťahajú ľudí na svoju stranu. Prečo by chceli, aby sa človek vyvíjal? Preto by mali človeku umožniť také podmienky, aby zabudol na Boha a „priľnul k hmote“. Nechcú, aby ľudia dosiahli „Kráľovstvo Božie“. Dúfam, že to veľmi nezamotám, keď sa zamyslím nad tým, či temné bytosti môžu robiť, čo si zmyslia. Odpoveď budeme hľadať v Biblii. Čo je zlo? Boh je predsa nad všetkým, nad dobrom aj nad zlom. Ak by chcel, zlo zničí. Lenže ak by neexistovalo zlo, nebolo by utrpenie a človek by sa nedostal do „cieľa“. Kto by zakaždým „spáča kopol do zadku“, aby sa prebral? Dobré bytosti prídu na pomoc iba na prosbu. Nebudú sa vnucovať a tak nerešpektovať slobodnú vôľu človeka. A prečo by ich ten človek vôbec mal prosiť o pomoc, ak má sa dobre a má všetko, na čo si zmyslí? Prečo je vôbec tma? Lebo nejaký hmotný predmet bráni prieniku svetla. Keby nebolo hmoty, zrejme by nebola tma, iba svetlo……
Podľa biblického príbehu z knihy Jóbovej prišli synovia Boží k Hospodinovi a prišiel aj Satan. Zaujímavé však je, že aj Satan mal otvorené dvere pred Hospodinom a môže „z temnoty vystúpiť až do Božskej sféry“? V tomto príbehu máme odpoveď na otázku, či mohol Satan robiť, čo chcel. Odpoveď: Satan dostal súhlas od Hospodina ublížiť Jóbovi a Satan mu ubližoval, ale iba v medziach Hospodinovho súhlasu. Čiže neprekročil pokyny… Spravte si preto vlastný názor, zamyslite sa. Nechcem Vám vnucovať svoje názory, preto aj nejdem hlbšie do rôznych tém na týchto stránkach.
Všimli Ste si, čo Jób povedal svojim priateľom, keď si vylieval srdce po nešťastiach, ktoré ho postihli? Jób 3,25: „Lebo pred čím som sa strachom chvel, to ma postihlo a čoho som sa strachoval, to ide na mňa.“ Táto veta potvrdzuje opäť to, o čom som písal v téme „Sila myšlienky“.
Teraz prejdime konečne ku koreňu veci. Počas života stále pracujeme na svojom duchovnom vývoji hlavne zásluhou utrpenia. Nepoznám osobne človeka, ktorý by nikdy netrpel a iba si užíval života. Ale počuť aj názory od ľudí, ktorí si mylne myslia, že ten miliardár alebo politik má bezproblémový život. Myslím, že sa netreba na to pýtať žiadneho miliardára alebo politika, stačí sa dokonale vžiť do ich situácie a potom sa dá pochopiť, že on naše problémy zrejme vážne nemá a nepozná, ale má problémy celkom iné a väčšinou väčšieho rozsahu. Oveľa viac sa bojí ako bežný človek, lebo oveľa viac môže stratiť ako bežný človek. Stále je prenasledovaný, kontrolovaný a pod. Ak bol premiér a potom nie je, myslíte si, že je šťastný, že bol a už nie je. Nás to však trápiť nemusí.
Ak trpíme, lebo máme problém, mali by sme sa zamyslieť, kde sme spravili chybu. Ľudia, ktorí si chcú ešte väčší problém vytvoriť, namiesto toho, aby hľadali chybu v sebe, hľadajú chybu za svoj problém v druhých. To znamená, že stále nepochopili „duchovné zákony“.
Cieľom našej cesty je dokonalosť našej bytosti. Kedy bude naša bytosť dokonalá? Pokúsim sa odpovedať zjednodušene. Človek, ako bytosť, okrem iných zložiek, má fyzické telo, ktoré je schránkou pre dušu a ducha. Duch je nesmrteľná dokonalá nehmotná energia pochádzajúca od Boha. Duša zatiaľ nie je dokonalá, lebo je to jemnohmotná energia, ktorú formujeme sami od začiatku nášho bytia mimo Boha. Čiže od čias, kedy sme sa odlúčili od Boha. Opakujem, že to všetko laicky zjednodušujem a skracujem. Čiže duša je zložená z našich kvalít, skúseností, vlastností… Náš Duch vie, čo je správne. Duša to ešte nemusí vedieť, v nej sú zakorenené aj naše spiace alebo podvedomé vlastnosti, ktoré „vybuchnú“ pri rôznych situáciách, kedy rozum ich nedokáže zastaviť. O dokonalosti možno hovoriť vtedy, ak dušu vyvinieme na takú čistú vysokú úroveň, že môže dôjsť k „svadbe ducha a duše“. Lenže duša sa musí zbaviť všetkých negatívnych vlastností a čím bude čistejšia, tým viac aj bude pokúšaná a skúšaná Satanom, tak ako bol Kristus pokúšaný na púšti. Ak je človek na nižšej úrovni, nepotrebuje byť takto pokúšaný, lebo nezvláda ani bežné pokušenia života – napr. využije možnosť ukradnúť, oklamať, zviesť, podplatiť a pod. Lenže ak sa zbaví závislosti na hmotných veciach, takéto pokušenia na neho už neplatia a prechádza do vyššieho levelu. Vedľajším produktom čistoty duše je aj dozretie jemnohmotných orgánov. Preto sa človek môže stať napríklad jasnovidným. A tu už prichádzajú iné skúšky. Na aký účel bude využívať jasnovidnosť? Zneužije ju? Podobne, ako pokúšal Satan Ježiša, aby premenil kameň na chlieb.
Preto tvrdím, že stále hľadajme chyby v sebe a nie v iných, pretože inak sa nebudeme vyvíjať. Ak si nepriznáme vlastné chyby, nevieme čo zlepšovať. Preto sa pozorujme, prípadne sa spýtajme priateľov, nech nám pomôžu nájsť naše negatívne vlastnosti, ktoré si sami neuvedomujeme. Ako pracovať na negatívnych vlastnostiach vysvetlím v ďalšej časti.
Vrátim sa ešte na chvíľu k tým schopnostiam, aby som Vás nepomýlil. Pozor, ak niekto je jasnovidný, nemusí to znamenať, že ten človek je vyspelá čistá bytosť. Tieto schopnosti sa dajú získať aj iným spôsobom, ako prirodzeným. Napríklad aj po prežití klinickej smrti sa v človeku často objavujú takéto schopnosti. Preto môžu byť aj na škodu, ak človek nie je pripravený na túto schopnosť a narobí viac zla ako dobra a to ako pre seba, tak aj pre iných.

Posted by valery on 16. Február 2010 at 22:53
Veľmi sa mi páči ten článok. Až nedávno som si uvedomila, že konečne rozumiem tomu, čo som ako dieťa prudko odmietala. “Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje.”
Posted by Beata on 12. Marec 2010 at 21:16
Máš pravdu Valery, málokto v živote pochopil vetu: “…len cez utrpenie sa dá dostať do neba…” Toto preferoval aj farár z Arsu – Ján Mária Vianney. Vždy hovorieval:”Zabúdate na slová Spasiteľa, ktorý povedal:Syn môj, ak ma budeš chcieť nasledovať, vezmi svoj kríž a nasleduj ma…Všetci nesieme svoj kríž …raz je to choroba alebo chudoba, inokedy ohováranie alebo osočovanie, potom strata majetku prípadne ťažká choroba…Zabudli ste vari, že krstom ste prijali kríž, ktorý môžete zanechať až po smrti a ktorý je zároveň kľúčom na otvorenie nebeskej brány? Netrápte sa preto, je to dobré znamenie, že kráčame po ceste, ktorá vedie do neba…Strach z krížov je naším veľkým krížom. Väčšina ľudí sa k svojim krížom obracia chrbtom a uteká pred nimi. No čím viac utekajú, tým viac ich kríž prenasleduje. Kríž je darom, ktorým dobrý Boh obdarúva svojich priateľov. Kríž nesený pokorne a bez únikov k sebaláske, ktoré len zväčšujú bolesti, nie je viac krížom ani utrpením. Kríž je lampa, ktorá osvetľuje nebo i zem. ”
, ďakujem…Správne si napísal: “stále hľadajme chyby v sebe a nie v iných, pretože inak sa nebudeme vyvíjať. Ak si nepriznáme vlastné chyby, nevieme čo zlepšovať. Preto sa pozorujme, prípadne sa spýtajme priateľov, nech nám pomôžu nájsť naše negatívne vlastnosti, ktoré si sami neuvedomujeme.” …
Minne , fakt krásny článok
Posted by anitraM on 21. August 2010 at 19:35
Minne prosím vymaž Pinqbacks k môjmu článku, neviem prečo naskočilo prepojeníe, aj keď som to vypla.
Tento koment patrí k článku Kristus a Anjeli.
Každý si z článku niečo vezme, čo potrebuje. Ja som si z toho vzala dosť, pretože dosť vecí sa ma z toho týka. Aj Keď tie bytosti, čo sú stále pri mne sa bránia, že nie su žiadny padlí anjeli , ani entity a za svojím archanjelstvom si stoja. Je mi to jedno, čím sú.
Človek musí isť naozaj postupne vo svojom duchovnom živote aby správne pochopil veľa vecí…
Múdry článok Minne, ďakujem….
Posted by Minne on 21. August 2010 at 19:37
Posted by Martina on 21. August 2010 at 21:09
Hlavne, keď komentáre sú zrušené.
Posted by Minne on 21. August 2010 at 21:14
No oni môžu všetko
Posted by Martina on 21. August 2010 at 21:32
Som rada, že si ok, lebo tiež som sa zamýšľala, čo je s tebou.
Pekný zvyšok večera, idem naberať silu.
Posted by white82 on 23. August 2010 at 22:35
Hm, sranda.
Akurát som na teba v sobotu – nedeľu myslela…
Že čo je s tebou…
Posted by lilah on 25. August 2010 at 11:09
estrella,
…. a koniec koncov, robí dobre, robí dobre v tom, čo považuje za správne pre svoj vývoj …
no na maestra si spomenuli viacerí, … no on už je zavretý v minimálne budhistickom kláštore a medituje
inak, hm, ten posledný článoček je ozaj zaujímavý… díkes aj za takýto uhol pohľadu … hm, …
Posted by Back by popular demand: Santa is ready to ride! on 10. Január 2011 at 17:26
Máš pravdu Valery, málokto v živote pochopil vetu: “…len cez utrpenie sa dá dostať do neba…” Toto preferoval aj farár z Arsu – Ján Mária Vianney. Vždy hovorieval:”Zabúdate na slová Spasiteľa, ktorý povedal:Syn môj, ak ma budeš chcieť nasledovať, vezmi svoj kríž a nasleduj ma…Všetci nesieme svoj kríž …raz je to choroba alebo chudoba, inokedy ohováranie alebo osočovanie, potom strata majetku prípadne ťažká choroba…Zabudli ste vari, že krstom ste prijali kríž, ktorý môžete zanechať až po smrti a ktorý je zároveň kľúčom na otvorenie nebeskej brány? Netrápte sa preto, je to dobré znamenie, že kráčame po ceste, ktorá vedie do neba…Strach z krížov je naším veľkým krížom. Väčšina ľudí sa k svojim krížom obracia chrbtom a uteká pred nimi. No čím viac utekajú, tým viac ich kríž prenasleduje. Kríž je darom, ktorým dobrý Boh obdarúva svojich priateľov. Kríž nesený pokorne a bez únikov k sebaláske, ktoré len zväčšujú bolesti, nie je viac krížom ani utrpením. Kríž je lampa, ktorá osvetľuje nebo i zem. ”Minne , fakt krásny článok , ďakujem…Správne si napísal: “stále hľadajme chyby v sebe a nie v iných, pretože inak sa nebudeme vyvíjať. Ak si nepriznáme vlastné chyby, nevieme čo zlepšovať. Preto sa pozorujme, prípadne sa spýtajme priateľov, nech nám pomôžu nájsť naše negatívne vlastnosti, ktoré si sami neuvedomujeme.” …
+1
Posted by Daniel on 30. Marec 2011 at 08:02
Kazdy clovek ktory nastupi na drahu duchovna musy ratat stim ze je to velmy tazka a trnista cesta .cesta duchovna je deeno dena vyucba v terene .dakujem
Posted by Azoth on 30. Máj 2011 at 17:43
Máš veľkú pravdu. Kto sa raz rozhodne nastúpiť na duchovnú cestu musí rátať s tým, že bude musieť bojovať nielen so svojou prirodzenosťou, teda negatívnymi sklonmi a vlastnosťami, ktoré si počas svojej existencie nahonobil, ale aj s negatívnymi bytosťami (rôznymi elementálmi…) ktoré svojím zmýšlaním a konaním častokrát vytvoril, alebo pritiahol k sebe. Je to cesta naozaj tŕnistá plná utrpenia, viď Páter Pio, ktorého prenasledovali démoni… Nie je to prechádzka ružovým sadom a kto nie je na také niečo pripravený a jeho láska k Bohu nie je dostatočná na to aby prekonala všetky tieto trápenia, nech sa na túto cestu ani nevydáva…
Posted by Mária on 19. Február 2012 at 20:08
*O dokonalosti možno hovoriť vtedy, ak dušu vyvinieme na takú čistú vysokú úroveň, že môže dôjsť k „svadbe ducha a duše“.*
Mňa by zaujímalo, ako môže na takú úroveň dospieť duša počas jedného života z pohľadu kresťanstva, keďže vieme, že kresťanstvo reinkarnáciu duše nepripúšťa?
Napr. v takom budhizme mi je to jasné
Posted by Minne on 19. Február 2012 at 20:58
Mária,
to neviem, ale popieraním reinkarnácie si človek nedokáže vysvetliť mnoho otázok, napríklad si pozrite článok, ako sa cirkev kvôli tomu zamotáva:
http://jozefkamensky.blog.sme.sk/c/192117/Reinkarnacia-v-krestanstve-II.html
Posted by Mária on 20. Február 2012 at 10:03
Minne, ale ako bude pokračovať teraz vývoj mojej duše k dokonalosti, keď je hladná po info a nenašla odpoveď?
..tuším konvertuje k budhizmu
Posted by nitram on 21. Február 2012 at 20:01
Mária jest-li mohu k tomuto…
*ako bude pokračovať teraz vývoj mojej duše k dokonalosti, keď je hladná po info a nenašla odpoveď?*
kdo je hladný po info… ? duše… ? hm, hm, hm…
kdo, nebo co v nás samých je schopno konvertovat, k nějakému vyznání… ?
rád bych, kdyby jste mi byla schopna odpovědět, na odpověď nijak nespěchám…není ani tak důležitá pro mne, ale pro Vás…
Posted by lilah on 22. Február 2012 at 09:34
krásny dníčok prajem …
nitram, síce nie som Mária, a už vôbec nie jednoduchá Mária
… ale?
nechajte prosím ľuďom ich otázky, … lebo prečo? okrem toho že medveď?
lebo aj tie ich/nás posúvajú, smerom k svadbe ducha a duše …
ako ste mne raz písal, ego sa unaví …
.. ale? no, ale …
tak ako sa z časti unavilo to moje a prestalo mať otázky … a kde nie sú otázky, nebudú nutné odpovede … ale k tomu treba pekne krok za krokom dôjsť …
áno, áno, teraz už viem, že stačí iba Láskou žiť …
PS: pssst, lilah tu už nie je …
… tak, … ššššššššššššššššššššššššššššššššš …
krásny zvyšok dníčka prajem …
… všetkým …
Posted by Mária on 30. Marec 2012 at 11:55
ja tu mám niečo nezodpovedané??? :0 ..:?
..nitraM…nebolo potrebné v tej vete hľadať nič… “…ako bude pokračovať teraz vývoj mojej duše k dokonalosti, keď je hladná po info a nenašla odpoveď?
..tuším konvertuje k budhizmu
” … len ju prečítať s menšou dávkou humoru a irónie
nitraM…úsmev Vám pristane
Posted by nitram on 22. Február 2012 at 18:21
dobré odpoledne lilah…
dívám se dívám, úsměv jest, přec diadém to ještě zcela není…
*nechajte prosím ľuďom ich otázky, … lebo prečo? okrem toho že medveď? lebo aj tie ich/nás posúvajú, smerom k svadbe ducha a duše …*
lilah nejsem schopen bráti lidem otázky, pouze beru vítr z plachet duchovnímu egu…
když vidím, že je v zájmu jedince i celku, aby tento šel ke kormidlu, nasměroval loď,
ku vlastnímu nitru, nalezl tam odpověď…
nic více v mém chování nehledejte…
…co jest svatba ducha a duše…? … vědomé poznání…
…otázky samotné nás neposunou, můžeme jich vznésti tisíce i milióny…
…posouvá nás vpřed ve vědomém poznání odpověď…
nyní se Vás lilah ptám, kde jste Vy osobně odpovědi na své otázky nalezla… ?
našla jste je vně, nebo ve svém vlastním nitru… domově…?
dívám, dívám, venku je již tma… posílám přání světla lásky, krbu domova…
nejen Vám…
Posted by lilah on 23. Február 2012 at 07:55
krásne ránko prajem …
“pouze beru vítr z plachet duchovnímu egu…” .. áno, jednou z najťažšie pripustiteľných možností, je pripustiť možnosť, že exist niečo také ako duchovné ego …
a ako sa tak dívam na svoj predošlý komentár, bol výplodom aj duchovného ega …
” ústa moudrého jsou zavřena, s výjimkou uší Porozumňení” – Kybalion
… keď je žiak pripravený, učiteľ príde, ale stačí jeden …
nitram Ďakujem Vám a želám krásny, slniečkom a pokojom naplnený dníčok …
nielen Vám …
Posted by Štefan Pecho on 13. Apríl 2012 at 08:23
Duchovný vývoj súvisí s kladením si otázok a hľadaním odpovedí. Naša možnosť klásť si otázky je cennejšia než naša schopnosť rozmýšľať.
Samozrejme, že otázky si môžeme klásť len preto, lebo sme schopní rozmýšľať a bez rozmýšľania by nebolo otázok. Ale práve o to ide – Môžeme si klásť otázky, ale aj Nemusíme!
Je možné rozmýšľať a neklásť si otázky.
Je možné ani len nevedieť o tom, že si môžeme klásť otázky.
Je možné prežiť celý život bez kladenia otázok.
Áno, rozmýšľať a klásť si otázky môžeme o všetkom možnom. To všetko možné však nestačí, pokiaľ nerozmýšľame a nekladieme si otázky aj o zmysle existencie človeka a existencie vesmíru, pokiaľ nerozmýšľame a nekladieme si otázky aj o sebe a o hlbších súvislostiach ľudského bytia. Prečo? Lebo!
Na to neexistuje odpoveď v jednom slove alebo v jednej vete. Odpovedi na túto otázku venujeme dva diely knihy. Odpoveď na túto otázku nemôže byť len poetická alebo filozofická fráza či „duchovná definícia“.
Už ste si niekedy uvedomili, že objavitelia prírodných zákonov nič neobjavili, len vysvetlili a pomenovali realitu, ktorá tu vždy bola, len nebola dovtedy na celospoločenskej úrovni pochopená a vysvetlená? Rovnako duchovní velikáni. Taktiež nič neobjavili. Na úrovni svojej osobnej skúsenosti len potvrdili duchovné pravdy o zmysle existencie vesmíru a existencie človeka a ich výklad prispôsobili vzdelanostnej úrovni spoločnosti.
Čo majú spoločné svetoznámi prírodovedci s duchovnými bádateľmi? Kládli si otázky, ktoré im nedali spať. Rozmýšľali a rozmýšľali. Robili to s vášňou, s nasadením vôle, trpezlivo a s vierou, že raz odpovede nájdu a budú môcť pridať svoju tehličku do mozaiky poznania mystéria existencie človeka a existencie vesmíru.
Odpovede existujú na všetky otázky.
Odpovede neexistujú len tam, kde nie sú otázky!
Odpovede neexistujú len vtedy, keď sa nekladú otázky!
Realita je všade okolo nás. Rada sa odhalí tým, ktorým sa chce rozmýšľať a klásť si otázky. Chceme túto realitu odhaliť? Túžime po jej odhalení? Sme pripravení?
Pripravený je KAŽDÝ človek, ktorý CHCE rozmýšľať a CHCE si klásť otázky. KAŽDÝ jeden bez výnimky! Nielen tí „vzdelaní“ alebo „vzdelanejší“, „múdri“ alebo „múdrejší“, „šikovní“ alebo „šikovnejší“, „úspešní“ alebo „úspešnejší“, „talentovaní“ alebo „talentovanejší“, „bystrí“ alebo „bystrejší“, „vyvolení“ alebo „vyvolenejší“.
Väčšina z nás sme racionálne zmýšľajúci intelektuáli. Možno aj máme záujem o duchovné poznanie, ale je to zvyčajne len intelektuálny záujem, ktorému pripisujeme tajomný, elitársky, ezoterický charakter, lebo sa chceme líšiť od tých „neduchovných“.
Všetko, čo súvisí s duchovnom, stojí a padá na individuálnom kladení si otázok. Otázky si však nekladieme. Očakávame totiž, že sa o pravdách dočítame, že sa ich dozvieme, že sa ich naučíme. No, a keď sa už niečo o duchovných pravdách dozvieme, keď sa niečo dočítame a naučíme, podľahneme presvedčeniu, že už všetko vieme.
Položme si jednoduchú otázku: Ak už „všetko vieme“ – a dnes, v čase absolútnej informačnej dostupnosti, vďaka internetu, môžeme načítať a naštudovať všetko, čo len chceme z oblasti duchovna – a ak sme si nekládli otázky predtým, než sme sa o všetkom dočítali, tak prečo by sme si ich mali začať klásť teraz, keď už „všetko vieme“?
Odhaľujeme tu jeden z najpikantnejších paradoxov našej doby: Veľké encyklopedické intelektuálne poznanie duchovna sa môže ľahko stať prekážkou pre skúsenostné duchovno. Bez vlastného aktívneho myslenia a kladenia si otázok nás duchovná literatúra môže paradoxne odvrátiť od praktického skúsenostného duchovna.
Znamená to, že nemáme čítať duchovnú literatúru? Nie, samozrejme, že nie! Duchovná literatúra vždy bola a zostáva dôležitým pilierom duchovna.
Ak si však nebudeme klásť otázky, tak sa s akoukoľvek literatúrou pohneme dopredu jedine intelektuálne. Ale ak si budeme klásť otázky, tak sa pohneme reálne prakticky dopredu aj bez štúdia duchovnej literatúry.
Niekto môže byť schopný prednášať o nejakom duchovnom učení na popredných svetových univerzitách a napriek tomu môže byť ako osol z indického príbehu, ktorý nosil na chrbte cukor, všetko o cukri vedel, ale nikdy si cukru ani len nelízol.
Je preto veľký rozdiel v tom, či chceme len spoznať odpovede a potom byť „múdri“, t.j. s odpoveďami v ruke mávať, predvádzať sa a filozofovať, alebo chceme najprv rozmýšľať a klásť si otázky a na základe osobných skúseností si v duchovnej literatúre overovať odpovede.
Je rozdiel medzi intelektuálnym pseudoduchovným poznaním, opierajúcim sa o teoretizovanie, špekulovanie a filozofovanie a skúsenostným duchovným poznaním, opierajúcim sa o osobnú skúsenosť.
Štúdium duchovnej literatúry uľahčuje a urýchľuje kráčanie na ceste sebapoznania a poznania hlbších súvislostí ľudského bytia. Skutočným poslaním duchovnej literatúry nie je poskytovanie možností pre uspokojovanie intelektu, ale poskytovanie možností pre overovanie si správnosti vlastného postupu v nadobúdaní skúseností.
Vo vedeckom poznaní môžu vedci postúpiť dopredu jedine vtedy, keď majú zvládnuté všetky predchádzajúce úrovne poznania. Bez poznania elementárnych fyzikálnych zákonov nemôžu riešiť a skúmať súvislosti podliehajúce vyšším fyzikálnym zákonom.
Aj v duchovne človek nemôže postúpiť dopredu, pokiaľ si nekladie otázky o elementárnych súvislostiach ľudského bytia a pokiaľ na ne nepozná odpovede. Potrebujeme len začať rozmýšľať o tom, kto sme a klásť si ďalšie otázky, ktoré s touto základnou otázkou súvisia. Bez poznania týchto odpovedí ostáva každá vyššia intelektuálna nadstavba, akokoľvek mysteriózna, akokoľvek hlboká či vysoká a akokoľvek unikátna len a len intelektuálnym konceptom, teóriou, prázdnou filozofiou a špekuláciou, domčekom z kariet.
K najzákladnejším otázkam patria otázky o tom, čo nás s minerálnou, rastlinnou a živočíšnou ríšou spája a čím sa od nich líšime.
Položme štyri vzrušujúce otázky, ktoré vyvstávajú, keď človek rozmýšľa nad svetom a jeho rozdelením na svet živý a neživý so svojimi štyrmi ríšami – minerálnou, rastlinnou, živočíšnou a ľudskou.
Nežijú minerály?
Pociťujú rastliny?
Rozmýšľajú zvieratá?
Prečo sa o človeku hovorí, že je obrazom Boha?
Najvzrušujúcejšia je otázka, či zvieratá rozmýšľajú. V diskusiách vyvoláva vždy veľa emócií. Mnohí majitelia domácich miláčikov sú presvedčení, že ich štvornohí priatelia rozmýšľajú. Ľudia, ktorí nemajú domáce zvieratá, sa prikláňajú k jednej alebo druhej odpovedi podľa toho, ktorá odpoveď im vyhovuje emocionálne, a nie na základe poznania reality.
Aká je teda správna odpoveď? Pravda môže byť len jedna. Zvieratá buď rozmýšľajú alebo nerozmýšľajú. Odpovieme na túto i ostatné tri otázky neskôr, lebo k odpovedi sa musíme dopátrať pozorovaním sveta okolo nás, rozmýšľaním a kladením si otázok.
Pravdu povediac, už žiaci na základných školách by mali byť vedení ku kladeniu si otázok a aktívnemu pozorovaniu sveta. Mali by byť vedení k sebareflexii a ku komplexnému rozvoju osobnosti.
Moderné vzdelávanie nás však vedie LEN k intelektuálnemu uchopovaniu sveta.
Moderná kultúra nás zasa vedie LEN k zmyslovej interakcii so svetom.
Nevieme sa preto posunúť od pasívneho rozmýšľania o svete k realite sveta a od anatómie, neurochirurgie a vedeckého skúmania mozgu k hlbšiemu vnímaniu ľudskej bytosti. Ostala nám tak k dispozícii len biochémia mozgu a biochémia tela.
Preto máme na svete veľa intelektuálov, ktorí v racionálnom vzťahu
k svetu vidia zmysel len v jeho ovládaní a v zmyslovom vzťahu k svetu vidia zmysel len vo fyzickej radosti a slasti.
Toto nie sú puritánske poznámky. O všetkom hovoríme z pohľadu duchovnej a hodnotovej orientácie spoločnosti. Už sme povedali, že duchovno nie je v rozpore s materiálnou podstatou sveta. Avšak výhradne racionálne a zmyslové vnímanie sveta prináša do našich životov a života spoločnosti málo dobrého.
Zoznámte sa s autentickou a aktuálnou duchovnou knihou publikovanou elektronicky pod mottom – Nebuďme len vzdelaní a inteligentní, buďme aj múdri.
Kniha je o sebapoznaní a poznaní hlbších súvislostí ľudského bytia. Zdôrazňuje význam kladenia otázok pre duchovné poznanie.
Knihu nájdete na webovej stránke http://www.duchovnakniha.sk
Posted by nitram on 16. Apríl 2012 at 19:27
dobrý podvečer Štefane…
nemám otázku…
mám pouze jedno přání, poznat sám sebe,
sebepoznáváním poznávám podstatu,
hmoty, vesmíru, universa…
každý si zajisté nalezne v knize co mu bude přínosné…
pokud si knihu koupí…
*Veda neznamená automaticky neduchovno*
nač tak kostrbatě…
mým uším i srdci v poznání moudrosti lépe zní…
i věda je součástí duchovního…
*Náboženstvo
neznamená
automaticky
duchovno*
náboženství je pouhým zlomkem duchovního…
i Vám Štefane přeji mnoho úspěchů na cestě sebepoznávání…